keď mi umrel prvý pes, tak som s ním mala pekný sen, taký rozlúčkový ..dokonca aj keď umrela babka, tak som vyslovene mala sen na hranici spirituálneho zážitku, kedy bolo jasné, že zomrela ale vravela ako to bude všetko fajn a nech sa nebojím a potom ešte na meniny normálne v sne som čítala list od nej k meninám, taký fakt aktuálny, že tiež bolo jasné, že už nežije.
tak som aj tajne dúfala, že Wendy sa mi tiež takto zjaví v sne na rozlúčku

ale naozaj je rozdiel keď umre zviera tak, že má človek čas sa na to pripraviť, ja som vedela, že Wendy už lepšie nebude, odrevala som si to ešte pred mesiacom/dvoma a potom som sa už len snažila aby mala čo najkrajší záver
prvý pes mal síce epilepsiu, ale to bolo, že po jednom záchvate sa mu očividne dačo poškodilo náhle v mozgu a už sa nedal dokopy a museli sme ho dať uspať, hoci v ten deň ešte normálne fungoval..že tam okrem tých občasných záchvatov neboli žiadne problémy, to mám pocit som brala oveľa ťažšie..ale zas bola som aj o dosť mladšia.