Fyziologia trávenia u zvierat

Fyziologia trávenia u zvierat

Poslaťod MisheliQ » Str 01.01.2014 18:19

Trávenie a vstrebávanie: Krmiva a podstata trávenia
Jednou z najdôležitejších podmienok zachovania života a úžitkovosti zvierat je prívod výživných látok do organizmu

Výživné látky sú: bielkoviny (proteíny), tuky (lipidy) a sacharidy
Funkcie výživných látok: zdroj energie, materiál pre rast a obnovu opotrebovaných buniek, enzýmov, hormónov, protilátok, sú surovinou potrebnou pre tvorbu produktov živočíšneho pôvodu – mlieko, mäso, vajcia, vlna, koža apod.

Krmiva sa skladajú z rovnakých organických a anorganických látok ako organizmus zvierat, ale majú inú chemickú štruktúru a kvalitatívne vlastnosti, a preto ich v prirodzenom stave zvieratá nemôžu utilizovať (zúžitkovať) → aby si zvieratá mohli osvojiť výživné látky krmív a premeniť ich na bielkoviny, sacharidy a tuky vlastného tela a na produkty živočíšneho pôvodu, musia sa tieto látky v tráviacom trakte rozložiť na jednoduchšie, ktoré sú schopné sa vstrebať, tj. prechádzať cez sliznicu tráviaceho traktu do krvi alebo do lymfy

Trávenie: biologický proces, v ktorom sa prijaté organické látky v tráviacom trakte štiepia a prispôsobujú na príjem a osvojenie organizmom zvieraťa

Z hľadiska spôsobu spracovania potravy v tráviacom trakte rozoznávame: 1.mechanické spracovanie potravy, 2.chcemické trávenie, 3.biologické trávenie

1.Mechanické spracovanie potravy: prijatá potrava sa pomocou príslušných svalov a pomocných orgánov (zuby, pery, slinné žľazy apod.) mechanicky melie a navlhčuje hlavne v predných a stredných oddieloch tráviaceho traktu pri žuvaní, prežúvaní a pri pohyboch žalúdka a čriev

2.Chemické trávenie potravy: pomocou tráviacich štiav (sliny, žalúdočné šťavy, pankreatické šťavy, žlč, črevné šťavy) obsahujúcich
→ enzýmy – štiepia hydrolýzou vysokomolekulárne zlúčeniny potravy (bielkoviny, tuky, sacharidy) na jednoduchšie látky
*hydrolýza – „rozkladná reakcia vyvolaná pôsobením vody“
→ a/alebo rôzne organické a anorganické látky – vytvárajú vhodné prostredie pre pôsobenie enzýmov (napr. pre optimálne pôsobenie žalúdočného enzýmu pepsínu je potrebné kyslé prostredie, ktoré vytvára kyselina soľná ako súčasť žalúdočnej šťavy)

3.Biologické trávenie potravy: prijatá potrava je trávená enzýmami, ktoré však nie sú produktom sekrečnej činnosti tráviacich žliaz organizmu, ale produktom činnosti rôznych mikroorganizmov prítomných v jednotlivých oddieloch tráviaceho traktu

Intracelulárne a extracelulárne trávenie
Intracelulárne trávenie: najjednoduchší a fylogeneticky najstarší typ trávenia, typické pre jednobunkové a primitívne mnohobunkové živočíchy, uskutočňuje sa na princípe fagocytózy
Extracelulárne trávenie: ďalší vývojový stupeň trávenia potravynastáva medzi bunkami črevnej výstelky nastáva diferenciácia funkcií – funkciou jedných buniek je sekrécia tráviacich štiav a druhých buniek vstrebávanie strávených živín
stavovce – úplna diferenciácia buniek črevnej výstelky na sekrečné a vstrebávacie bunky, postupne sa tráviaci trakt diferencoval na jednotlivé oddiely so špecifickými funkciami

Všeobecná charakteristika tráviacej sústavy: tráviaca sústava morfologicky predstavuje nerovnomernú trubicu – začína ústnym otvorom, prechádza celým telom a končí ritným otvorom
Skladá sa z týchto orgánov: ústna dutina, hltan, pažerák (jícen), žalúdok, črevo a tráviace žľazy, základná stavba tráviacej sústavy všetkých druhov hospodárskych zvierat je rovnaká ale fylogeneticky prispôsobená určitému druhu potravy, u prežúvavcov a vtákov vznikli výrazne rozdiely nielen morfologické ale aj fyziologické
Tráviaca sústava zabezpečuje tieto funkcie: a)prijímanie potravy, b)krátkodobé uskladňovanie krmiva, c)trávenie potravy, d)vstrebávanie výživných látok, e)odvádzanie nestrávených zvyškov potravy, f)funkcia exkretorická (vylučovacia), g)metabolická, h)syntetická

Prijímanie potravy
Prijímanie pevnej (tuhej) potravy: prijímanie potravy súvisí s výberom potravy, uchopovaním, žuvaním, formovaním sústa a prehĺtaním,
- začína podráždením potravového centra (hunger center, v postrannom hypotalame=podlôžku) v nervovej sústave
- k prijímaniu potravy zvieratá používajú zmyslové orgány (organa sensuum), pysky (labia), jazyk (lingua) a zuby (dens)
- pomocou zmyslových orgánov potravu vyhľadávajú, vyberajú a určujú jej konzistenciu, pomocou pyskov, jazyka a zubov potravu uchopujú

Prijímanie tekutej potravy: pitie je reflexný proces – v ústnej dutine vznikne podtlak
- satie mláďat – je reflexný dej, po zachytení struku pyskami priloží mláďa k jeho hrotu jazyk, ktorý v dôsledku zvýšenia okrajov vytvorí pozdĺžny žliabok od struku k hltanu, pohybom jazyka dozadu, natiahnutím tvárového svalstva a znížením spodnej čeľusti v ústnej dutine vzniká podtlak a tlak na stenu struku, pričom mlieko steká žliabkom jazyka do hltanu, frekvencia rytmických sacích pohybov mláďat ovplyvňuje hlavne dýchanie (ku koncu vdychu a za výdych býva menšia) a spúšťanie mlieka, ktoré je vyvolané sacími pohybmi mláďaťa, mláďatá cicavcov pri satí vykonávajú za minútu priemerne 100 rytmických pohybov

Regulácia prijímania a spotreby krmiva
Zachovanie zdravia a úžitkovosti hospodárskych zvierat si vyžaduje zabezpečiť prívod dostatočného množstva krmív, ktoré odpovedajú požiadavkám zvieraťa po stránke výživnej, energetickej, kvantitatívnej a kvalitatívnej.
Úžitkovosť HZ do značnej miery závisí na množstve prijatého krmiva.
Predpokladá sa, že schopnosť zvierat prijímať väčšie množstvo krmív je určovaná spotrebou krmiva, ktorá závisí od pocitu hladu prípadne od chuti.

Hlad: prejavuje sa nepríjemným pocitom, ktorý vzniká pri hladovaní v dôsledku tzv. hladových kontrakcií žalúdka, pocit hladu vyvoláva u zvierat potrebu hľadať potravu a prijímať ju, pričom sa do určitej miery mení aj správanie zvierat
Chuť: príjemný pocit čakania na príjem krmiva, pocit chuti spôsobuje prijímanie niektorých krmív aj v tom prípade, kedy zviera nepociťuje hlad
Nasýtenosť: opak hladu, v dôsledku pocitu plnosti zviera prestáva prijímať ďalšiu potravu

Prijímanie, resp. spotreba krmiva: je fyziologický proces, ktorý je riadený zložitým integrovaným neurohumorálnym mechanizmom na základe pôsobenia rôznych vonkajších a vnútorných faktorov, nervové mechanizmy súvisiace s prijímaním krmiva sú uložené na rôznych miestach CNS, najnižšie uložené nervové centrá súvisiace s nepodmienenými reflexami, ako je žuvanie, pohltanie, vylučovanie slín atď, sú uložené v mozgovom kmeni, tieto centrá sú pod kontrolou hypotalamických centier, ktoré sa považujú za integračný (spojený) systém pri prijímaní krmiva

Vo ventromediálnej časti hypotalamu sa nachádza centrum nasýtenosti (sýtosti) a laterálne od neho centrum hladu (prijímanie krmiva)
→ poškodenie centra hladu u potkanov má za následok zníženie spotreby krmiva
→ poškodenie centra nasýtenosti spôsobuje obezitu pokusných zvierat v dôsledku nadmerného prijímania potravy
- medzi oboma hypotalamickými centrami je funkčné spojenie, pričom centrum nasýtenia tlmí centrum hladu, a tým sa prijímanie potravy zvierat mení
- množstvo spotrebovaného krmiva, prispôsobenie procesu kŕmenia výživnej a energetickej spotrebe organizmu závisí na vzájomnej súčinnosti uvedených hypotalamických centier
- hypotalamus sa považuje za homeostatickú zónu pri zabezpečovaní energetických potrieb organizmu
→ pri znížení množstva energie v organizmu sa rôznymi podnetmi dráždi centrum hladu
→ pri zvýšení množstva energie nad normálnu hranicu sa dráždi centrum nasýtenosti, ktoré tlmí centrum prijímania krmiva
Na prijímanie potravy má vplyv aj mozgová kôra s limbickým systémom mozgu.
Limbický systém ovplyvňuje prijímanie krmiva prostredníctvom zmyslových orgánov a podmienených reflexov, činnosť integračného neurohumorálneho systému prijímania krmiva je ovplyvňovaný vnútornými a vonkajšími faktormi

Vnútorné faktory: a)glukostatický mechanizmus, b)lipostatický mechanizmus, c)obsah aminokyselín v krvi, d)obsah vody v organizme, e)termostatický mechanizmus, f)fyziologický stav organizmu, g)vplyv endokrinných žliaz
a)glukostatický mechanizmus – v hypotalame sa nachádzajú neuróny→sú vnímavé pre hladinu glukózy v tkanivách a krvi, má veľký význam u monogastrických zvierat
zvýšená hladina glukózy v krvi zvyšuje podráždenie centra nasýtenosti, čím sa znižuje alebo úplne zastaví príjem krmiva
znížená hladina glukózy v krvi vyvoláva zvýšený príjem krmiva
b)lipostatický mechanizmus – hladina tukov a tukových metabolitov v krvi cestou hypotalamických centier ovplyvňuje aj vyššiu spotrebu krmiva
c)obsah aminokyselín v krvi – spotreba krmiva u zvierat ovplyvňuje množstvo aminokyselín, ale v menšom rozsahu než predchádzajúce chemické mechanizmy
d)obsah vody v organizme – pri dehydratácii organizmu sa znižuje spotreba krmiva→súvisí to s udržiavaním osmotického tlaku krvi
e)termostatický mechanizmus (termoregulačné centrá) –pri podráždení termoregulačných centier súvisiacich s výdajom tepla sa prijímanie potravy zvierat znižuje a pri podráždení mechanizmu chemickej termoregulácie sa spotreba krmiva naopak zvyšuje
f)fyziologický stav organizmu (vek, úžitkovosť, gravidita, ruja apod)
g)vplyv endokrinných žliaz – prijímanie potravy sa zvyšuje účinkom TSH (tyreotropín, tyreotropný hormón, thyroid-stimulating hormone), tyroxínu (T4), ACTH (adrenokortikotropný hormón, kortikotropín), STH (somatotropín, somatotropný/rastový hormón), inzulínu a progesterónu
* TSH – produkovaný v pars distalis adenohypofýzy chromofilnými (bazofilnými) bunkami, vyvoláva rast a delenie buniek štítnej žľazy, zvyšuje ich metabolizmus a stimuluje tvorbu a sekréciu hormónov štítnej žľazy, pôsobí na všetky fázy metabolizmu jódu (I) v štítnej žľaze
T4 – je 1 z dvoch dôležitých hormónov produkovaných vo folikulárnych bunkách štítnej žľazy, viaže v tele jód a ovplyvňuje látkovú výmenu v telových bunkách, spolu s trijódtyronínom (T3) je uvoľňovaný do krvi, pomer uvoľneného T4 ku T3 je zhruba 20 : 1..
ACTH – produkovaný v pars distalis adenohypofýzy chromofilnými (bazofilnými) bunkami, stimuluje rast kôry nadobličiek→tým aj produkciu glukokortikoidov, hlavne kortizolu, podieľa sa aj na stimulácii tvorby prekurzorov aldosterónu (hormón zo skupiny minerálokortikoidov), pôsobí na melanocyty→v nich zvyšuje produkciu tmavého kožného farbiva melanínu, taktiež stimuluje lipolýzu (odburávanie tukov), ústredný stresový hormón
STH – produkovaný v pars distalis adenohypofýzy acidofilnými, tzv. somatotropnými bunkami, jeho produkcia je regulovaná chemickými látkami z jadier hypotalamu-somatoliberínmi, ktoré produkciu stimulujú; a somatostatínmi, ktoré produkciu brzdia, má mnoho funkcií, ktoré väčšinou súvisia s rastom: Podporuje tvorbu bielkovín v bunkách, Reguluje transport a využitie aminokyselín z krvi, Stimuluje rastové chrupavky a prostredníctvom toho rast dlhých kostí, jeho nadbytok v čase rastu spôsobuje gigantizmus; nadbytok v dospelosti ochorenie známe ako akromegalia, nedostatok v detstve spôsobí poruchu rastu - trpaslíctvo (odb. nanizmus) - tzv. hypofyzárny nanizmus.
Inzulín – produkovaný Langerhansovými ostrovčekmi podžalúdkovej žľazy (pankrease), aktivuje sa zvýšenou hladinou glukózy v krvi, umožňuje ukladať glukózu do buniek ako glykogén
Progesterón – produkovaný predovšetkým v žltom teliesku vaječníka, v období tehotenstva je produkovaný tiež placentou, tiež je v malej miere vytváraný v kôre nadobličiek či u mužov v semenníkoch, v období klimakteria (klimax, prechod, menopauza) produkcia klesá, navodzuje sekréčnu fázu menštruačného cyklu, podporuje rast sliznice maternice po ovulácii, ak nedôjde k oplodneniu vajíčka→tvorba sa zastaví a dôjde k menštruačnému krvácaniu, ak žena otehotnie→zastaví sa menštruačný cyklus, navodzuje sa vývoj mliečnej žľazy, zvyšuje sa množstvo hlienu v hrdle maternice (ochranná zátka) a tlmí (predčasné) kontrakcie maternice, na rozdiel od estrogénu však nemá vplyv na vývoj pohlavia plodu


Vonkajšie faktory: a)hypotalamické centrum nasýtenia, resp. hladu,b)faktory ovplyvňujúce žravosť (chuť) zvierat
a) hypotalamické centrum nasýtenia, resp. hladu – je dráždené vzruchmi, ktoré prichádzajú z receptorov uložených v ústnej dutine, hltane, žalúdku a v črevách, prostredníctvom týchto receptorov sa analyzuje zloženie a množstvo prijímanej potravy a cez centrálne mechanizmy sa riadi ich spotreba, receptory v ústnej dutine a v hltane majú význam pri výbere krmiva, roztiahnutím žalúdka prijatou potravou→sa reflexne dráždi hypotalamické centrum nasýtenosti, týmto spôsobom organizmus podľa stavu naplnenia žalúdka reaguje na množstvo prijatej potravy
chemoreceptory sa nachádzajú aj v črevnej sliznici, signalizujú chemický stav výživných látok a reflexne menia aktivitu centier, ktoré súvisia s prijímaním potravy
b) faktory ovplyvňujúce žravosť (chuť) zvierat – na kortikálne nervové centrá (súvisia so žravosťou, návykmi a vzťahom zvierat k prijímanej potrave) majú vplyv nervové vzruchy prichádzajúce z nižších centier a chemické zloženie prijímanej potravy, vzťah zvierat k prijímanému krmivu a žravosť je určovaný predovšetkým pachovými vlastnosťami krmiva
faktory, ktoré pôsobia na žravosť, nie sú u všetkých HZ rovnaké, znalosť fyziologických zvláštností súvisiacich s prijímaním potravy jednotlivých druhov zvierat umožňuje do určitej miery usmerňovať spotrebu krmiva (veľký význam hlavne pri priemyslových formách chovov zvierat)
na príjem krmiva majú vplyv: a)zmyslové podnety, b)metabolické podnety
a)zmyslové podnety – chuť, čuch (duševný stav, teplota, viskozita, vzhľad)
b)metabolické podnety – sacharidy, tuky, bielkoviny, vitamíny, minerálne látky
- sú to fyzikalno-chemické podnety, ktoré dráždia receptory (aferentný systém), tie neurohumorálnou cestou (integračný systém) prenášajú vzruchy do CNS→sýtosť, zvýšenie príjmu krmiva (eferentný systém)

Trávenie v ústnej dutine
Všeobecná charakteristika: prebieha tu hlavne mechanické a len čiastočne chemické trávenie potravy
Významné pre spracovanie potravy v ústnej dutine sú: žuvacie svaly, zuby, jazyk a sliny
Priebeh: prijatá potrava sa pomocou žuvacích svalov a zubov žuvá, resp. prežúva, zvlhčuje slinami a pripravuje na prehltnutie, dôležité hlave u prežúvavcov prijímajúcich väčšie množstvo vlákniny, ktorá sa v ústnej dutine musí mechanicky spracovať, potrava dráždi nervové zakončenia→vyvolávajú nepodmienené reflexy, pri ktorých zvieratá potravu mechanicky rozomelú, chuťovo zhodnocujú a pohltajú, reflexne vyvolávajú vylučovanie slín a ďalších tráviacich štiav, čo ovplyvňuje procesy trávenia v nižších úsekoch tráviaceho traktu, podráždenie sa prenáša na ďalšie úseky nervovej sústavy, čím sa zvyšuje krvný tlak, frekvencia dýchania a premena látok, taktilné a chuťové bunky sú súčasťou trojklanného (n.trigeminus), jazykového (n.lingualis) a jazykohltanového (n.glossopharyngeus) nervu
Žuvanie: reflexný dej, pri ktorom sa potrava u väčšiny cicavcov mechanicky rozomieľa, roztiera a rozdrobuje a ktorý je riadený z centra v predĺženej mieche a z motorického centra v kôre mozgových hemisfér dráždením mechanoreceptorov ústnej dutiny (aferentné nervové vzruchy sa vedú z mechanoreceptorov v ústnej dutine do reflexného centra vo vláknach trojklanného, jazykohltanového a blúdivého (n.vagus) nervu, eferentné motorické vzruchy sa vedú ku žuvacím svalom vo vláknach lícneho (n.buccalis), trojklanného a prídavného (n.accessorius) nervu), zväčšuje sa celkový povrch potravy a z bunkových štruktúr krmív sa čiastočne uvoľňujú živiny, dôležité z hľadiska využitia živín u krmív, v ktorých sa výživné látky nachádzajú v ťažko stráviteľných bunkových membránach, roztieraním sa celulózové obaly rastlinných buniek čiastočne rozrušia a ich obsah sa stáva prístupnejším pre trávenie, zviera priblížením dolnej čeľusti k hornej stlačí krmivo a bočnými pohybmi čeľuste ho pomocou žuvacích svalov rozdrobuje a rozotiera medzi zubami, tomuto procesu napomáha väčšia plocha molárov hornej čeľuste a nerovná plocha zubov dolnej čeľuste, zvieratá žuvajú potravu vždy na jednej alebo druhej strane, nie všetky druhy HZ rovnako mechanicky spracovávajú potravu pri jej prijímaní

Sliny
(zloženie a vylučovanie slín HZ sa študuje pomocou metódy, ktorú vypracoval I.P.Pavlov u psov: receptory zmyslových orgánov→mozgová kôra→hypotalamus→predĺžená miecha(←a)mechano-,chemo-,termo-receptory ústnej dutiny, b)receptory v pažeráku, c)mechano-,chemoreceptory v žalúdku a predžalúdku, d)zníženie alkalickej rezervy v krvi)→slinné žľazy)
sliny sa tvoria v slinných žľazách, do ústnej dutiny vyúsťujú vývody slinných žliaz→spoločný sekrét sliny (salivae), sliny HZ predstavujú bezfarebnú opaleskujúcu vodnatú tekutinu, slabý zákal slín spôsobuje obsah niektorých korpuskulárnych látok (odlúpaných buniek sekrečného epitelu a vývodných kanálikov, leukocytov, vločiek hlienu a zvyškov potravy), zloženie slín nie je vždy rovnaké

Zloženie: na zloženie slín má vplyv predovšetkým charakter krmiva a typ slinných žliaz, celkovo sliny obsahujú 99-99,4 % vody a sušina slín obsahuje 0,6-1,0 % anorganických a organických látok, vo vývodných kanáloch prebieha intenzívna difúzia sodíka (Na) z krvi a draslíka (K) do krvi ovplyvňujúca konečné zloženie slín a difunduje (preniká) tu do slín močovina, kyselina močová a jodidy
→ z anorganických látok sliny obsahujú Na, K, Ca, Mg vo forme chloridov, fosforečnanov, uhličitanov a síranov, v nepatrnom množstve obsahujú amonné soli, nitráty a Fe
→ z organických látok obsahujú albumíny, globulíny, mucín a nízkomolekulárne organické látky hlavne vo forme močoviny, aminokyselín, kreatinínu apod., najväčší praktický význam majú niektoré enzýmy a mucín, sliny obsahujú vo veľmi nepatrnom množstve fosfatázu, hyaluronidázu, katalázu a majú tiež lipolytický účinok, enzým lyzozým má antibakteriálny účinok, najviac ho obsahujú sliny mäsožravcov, mucíny patria medzi glykopolysacharidy, nemajú rovnakú chemickú štruktúru, napomáhajú pri formovaní a zlepovaní sústa (lepšie sa pohltá a kĺže pažerákom smerom do žalúdka)
Reakcia slín u väčšiny HZ je slabo zásaditá, pH 7,1-8,5

Množstvo: závisí na viacero faktoroch ako je druh a vek zvierat, prijímané krmivo a obsah vody v krmive→čím je krmivo suchšie, tým viac slín sa vylučuje, existujú aj individuálne rozdiely u zvierat v rámci druhu
Druh zvierat: Pes | Celkové množstvo slín v litroch: 0,5-3 | Hodnota pH: 7,3-7,8

Z hľadiska morfologickej stavby a charakteru sekrétu sa žľazy ústnej dutiny delia na 3 skupiny: a)serózne, b)mucinózne, c)zmiešané (sero-mucinózne)
a)seróznepriušné slinné žľazy (gl.parotis): skladajú sa zo seróznych buniek, vylučujú vodnaté sliny bez hlienu, zásaditá reakcia, s malým množstvom bielkovín a iných dusíkatých látok (NL), vyznačujú sa pufračnými (tmlivými, tlmiacimi) vlastnosťami
b)mucinózne – drobné žliazky roztrusené pod epitelom tváre, podnebia, jazyka, hltanu a jednotlivé pohárikovité bunky: skladajú sa z mucinóznych buniek, sekrét obsahuje hlienovitú látku mucín, nepretržite vylučujú malé množstvo slín→stále zvlhčujú sliznicu a chránia ju pred vysušením
pyskové (gll.labiales), tvarové (gll.buccales), stoličkové (gll.molares), podnebné (gll.palatinae), jazykové (gll.linguales), Ebnerove žľazy (gll.gustatoriae)
c)zmiešanépodjazykové (gl.sublingualis) a podsánkové žľazy (gl.submandibularis) pod epitelom pyskov: skladajú sa zo seróznych buniek, vylučujú sero-mucinózny sekrét, sliny sa vylučujú zvlášť pri prijímaní potravy

Funkcie slín: a)zvlhčujú ústnu dutinu→zabezpečujú priebeh špecifických funkcii, b)navlhčujú a zmäkčujú potravu→zabráňujú mechanickému poškodeniu tráviaceho traktu a uľahčujú žuvanie, c)obaľujú sústo hlienom→napomáhajú jeho pohltaniu a zostupu pažerákom smerom do žalúdka, d)čiastočne neutralizujú kyseliny a riedia prebytočné zásady v krmnej dávke, e)napomáhajú očisťovať ústnu dutinu od zvyškov potravy→zabráňujú množeniu baktérií, f)slinami sa z tela vylučuje viac prebytočných anorganických látok ako draslík (K), fluór (F), jód (I), vápnik (Ca), bizmut (vizmut, Bi), kyselina mliečna (laktát) a olovo (Pb), množstvo katiónov vylúčených slinami sa veľmi mení, vylučovanie aniónov slinami hlavne uhličitanov nepodlieha tak výrazným zmenám, e)u cicajúcich mláďat sliny obsahujúci mucín napomáhajú tráveniu kazeínogénu v žalúdku, f)tráviaci účinok slín prítomnosťou enzýmov má praktický význam len u niektorých druhov zvierat, g)lyzozým obsiahnutý v slinách niektorých zvierat má antibakteriálny účinok,

Najväčší význam majú sliny pre prežúvavce, pretože odstránenie všetkých slinných žliaz alebo len podviazanie končí smrťou, u ostatných zvierat nie je odstránenie žliaz smrteľné, ale pôsobí nepriaznivo na využívanie krmiva a na úžitkovosť

Tvorba a vylučovanie slín: sliny sa tvoria v sekrečných bunkách slinných žliaz, sú výsledkom aktívnej činnosti sekréčnych buniek→veľký význam má prívod krvi, jednotlivé zložky slín sa syntetizujú z vody, minerálnych látok, polysacharidov, aminokyselín a i.→cez permeabilné membrány, slinne žľazy sú veľmi dobre zásobované krvou (napr. množstvo krvi pretekajúci slinnou žľazou v prepočte na 1 g je 20 krát vyšší ako u rovnakého množstva svalového tkaniva), vysoký energetický metabolizmus slinných žliaz→na tvorbu 1 l slín je treba 1,5 g glukózy, biosyntéza bielkovinových látok začína v granulovom (RER, rough ER)→začínajú sa tvoriť v kanálikoch granulovaného ER a vytvorený prvotný sekrét prechádza cez stenu kanálikov do vakuol Golgiho aparátu, v ňom sa sekrét kondenzuje (skvapalňuje) a formuje do zymogénnych zrniečok, ktoré sa postupne premiestňujú k vrcholu bunky, kde sa hromadia, a nebielkovinových látok v agranulovom endoplazmatickom retikule (SER, smooth ER) sekrečných buniek→vo forme kvapiek sa hromadia pri vrchole buniek, prechod vytvorených sekrétov cez obal bunky (sekrécia)do tubulov, resp. alveol žliaz sa uskutočňuje na princípe merokrinnej (exocytóza) alebo apokrinnej sekrécie
* apokrinný – druh sekrécie, pri ktorom sa do sekrétu uvoľňuje časť bunky obsahujúca vylučovanú látku
merokrinný – druh sekrécie, pri ktorom bunky zostavajú celé, tiež ekrinný

po nahromadení slín v tubuloch resp. alveolách žliaz začína vylučovanie slín cez vývodne kanáliky za účasti myoepitelu a hladkej svaloviny vývodných kanálikov, po vylúčení sekrétu z bunky sa jej protoplazma regeneruje a jadro sa premiestni do pôvodnej polohy

Regulácia vylučovania slín: slinné žľazy sú inervované nervami autonómnej NS (sympatickými a parasympatickými vláknami riadi vylučovanie slín, eferentné vlákna sympatickej NS vychádzajú k slinným žľazám z predného krčného ganglia a parasympatické z jazykohltanového a lícneho nervu a z chorda tympani) (v pokusoch na psoch sa dráždením sympatických nervových vláken, ktoré vedú vzruchy do podsankovej slinnej žľazy, prejavilo vylučovaním malého množstva hustých slín bohatých na mucín→predpokladá sa: vylučovanie pevných látok a inervácia seróznych buniek slinných žliaz, a dráždením parasympatických vláken prejavilo vylučovaním vodnatých slí→predpokladá sa: vylučovanie predovšetkým vody a inervácia mucinóznych buniek), vazokonstrikcia (zúženie ciev) v slinnej žľaze spôsobuje humorálna látka bradykinín (bradykín) vznikajúci na základe parasympatického podnetu v interstíciu slinnej žľazy, centrum vylučovania slín sa nachádza v predĺženej mieche v oblasti formatio reticularis, z prednej časti centra je riadené vylučovanie slín v podsankových a podjazykových žľazách, zo zadnej časti v príušných žľazách, nervové centrum je vzostupnými dráhami spojené s ostatnými úsekmi NS vrátané mozgovej kôry a nachádza sa vždy v určitom tonuse (napätí) vplyvom vzruchov, ktoré prichádzajú z receptorov uložených v ústne dutine

pokračovanie nabudúce

z knihy Fyziologie hospodářských zvířat (Z.Sova a kolektív)
grace over perfection
MisheliQ
Multišampión
 
Príspevky: 7844

Späť na Výživové nároky podľa plemien