Ahojte, priznavam vinu, rozmaznala som svojho psa a teraz mi prerasta cez hlavu
je mi to trapne priznat, ze mi je luto menit svoje spravanie lebo som si ho prilis poludstila a mam pocity ze mi to bude vycitat :D ja som inak normalna.. :D je to husky a bude mat 3 roky. Teoriu vycviku a vychovy poznam, precitala som kopu knih, clankov, tutorialov, debatovala s trenermi-online, no zaviest tieto skusenosti do praxe sa mi nedari. Prilis ho milujem a tie jeho oci no proste, nejako ho neviem vychovat. Chcela som byt proste ta priatelska panicka ktora ma psa za partaka a bola som prilis benevolentna. U mojho prveho psika to vsetko fungovalo, no zda sa ze na huskyho nemam. Isto aj preto ze nie som od prirody vodcovsky typ.
- Poslucha ked sam uzna za vhodne, uplne vidim ako mu to srotuje v hlavicke ci ma posluchnut alebo nie, napr ked vbehne do domu a sadne si hore na schodisko a nechce zist dolu znovu na dvor, niekedy posluchne niekedy nie.
- Nedari sa mi naucit ho nosit nahubok, bez problemov si ho necha nasadit (na par minut, aj si s nim lezi, oddychuje) ale odmieta s ni chodit, snazi sa zlozit si ho, pripadne sa uplne zastavi a nechce pokracovat v prechadzke.
- Na prechadzke veli on, (nucha co chce, taha sa zo strany na stranu kde je co zaujimave a tak) avsak usek na ktorom sme trenovali chodzu pri nohe zvlada dobre (hlavna cesta) hlavne cestou domov ked uz je vybehany. Pri stekajucich psoch za plotom sa chova uzkostne, ked je toho privela tak knuci, toci sa, snazi sa ma odtiahnut co najrychlejsie prec.
- Je velmi vzrusivy na rychly pohyb (bezci, lopta, ine zvierata) vtedy nedokazem zaujat jeho pozornost a to ma trapi velmi, neviem ako postupovat ked ho aj volam, lakam ho na maskrtky, mavam mu pred ocami rukou...ma zafixovany pohlad kolko krat si aj sadne aby to mohol sledovat, nakoniec sa chce rozbehnut za objektom zaujmu.
Uf.. velmi chcem tuto situaciu riesit, ale s vasimi skusenostami alebo radami by som sa citila silnejsia pri mojej a aj jeho prevychove. Je priatelsky, maznak, komunikativny,hravy a vzdy pripraveny sa ucit, ale on premysla a motivuje sa uplne inak ako som bola zvyknuta pri predoslom psikovi, hlavne co sa tyka udrzania pozornosti. Este by som spomenula, ze ho zaobstaral brat aj ked som vysvetlovala ze to nie je plemeno pre zaciatocnikov (jeho prvy pes) a samozrejme som ho zdedila zhruba po pol roku ja, zrejme zistil ze nechce byt psickar. Kazdopadne ak ste sa docitali az na koniec mojho pribehu, budem vdacna za odozvy ktore by mi mohli pomoct a posunut ma dalej :)