Silwuska píše:MiseliQ neviem ci to troska neprehanas: "myslím, že je dosť hlúpe psovi akokoľvek fyzicky ubližovať, pretože si viem predstaviť, ako by bolo Vám, keby Vás vlastna matka či otec bili, kopali do Vás, mlátili Vás a inak Vám ubližovali, neboli by ste nadšení z toho, tak prečo takú bolesť spôsobujete Vaším psom? Uspokojuje Vás to? Utešuje? Alebo je Vám to príjemné? "
Tak za prve: je rozdiel medzi kopnutim a kopanim...medzi buchnutim a mlatenim. Neviem ci po tebe tvoj pes niekedy vystartoval...ale vela majitelov s tym ma skusenost. Stena si robi poriadocek vo svorke a skusa co si moze na koho dovolit. Priblizis sa mu k miske a on po tebe rafne...tuto situaciu poznam aj ja...ja som sice do psa nekopla, pretoze som bola dost v soku, ale chapem aj reakciu ked so strachu noha vyleti...
Za druhe: chcela by som vidiet ako vychovavas jedno s tvrdohlavejsich plemien bez toho aby si mu riadnu ucapila niekedy(samozrejme capanec musi byt ucelny, tzn. ze pride pri prichyteni pri "cine")
A za tretie: teba rodicia nikdy v zivote neudreli?? Nevravim ze ta museli tlct jak hada. Ale kazde decko bez rozdielu dostalo niekedy remenom. A rovnako ja to aj so psami.(v linku ktory si nechala som nasla aj odkaz na pana Desenskeho-toť muž k obdivu, ktory hovori ze trest je mozny, ale musi byt uvazeny!!)
Preháňam? Ten môj príspevok vôbec nie je prehnaný! Akože myslíš si, že je normálne keď človek do psa kopne? By som chcela niekoho vidieť, ako kope do malého decka, to by som fakt chcela, lebo do deti si nikto nekopne, ale do psa? Veď prečo nie, je to normálna reakcia...a aký je rozdiel medzi kopaním a kopnutím? Aj tak sa začne najprv jedným kopancom, ktorý môže byť taktiež bolestný a už sa môže psovi narušiť psychika!!
Tak za prvé: Môj pes po mne nikdy nevyštartoval, pretože vie, kde je jeho miesto vo svorke, i keď nehovorím, že sa obas neskúšal vydriapnuť na vyššie miesto vo svorke, ale nikdy to nebolo až tak hrozné, že by som si musela do psa kopnúť ale použila som na to tzv. Téčko alebo som ho akoby priľahla, svoje telo som mala nad jeho, to je tiež prejav nadriadenosti z mojej strany, nepotrebovala som ho fyzicky napadať...a ani vlci vo svorke to nerobievajú, ak to naozaj netreba..pretože spôsobenie väčších zranení znamená pre svorku jej oslabenie, čižebitky medzi podriadenými s nadriadenými a naopak sú tam väčšinou minimálne ale ak si treba udržať miesto a nájdu sa jedince, ktoré si nedajú pokoja, bitka medzi psami bude..lebo nadriadený pes si bude strážiť a obhajovať svoje miesto..
za druhé: si predstav, že teriéri zvyknú byť tvrdohlavé...a sú silným orieškom pre niektorých psíčkarov začiatočníkov, ale nie sú až tak veľmi zas, to je pravda...lenže taký čapanec a kopanec, to je tiež rozdiel a už duplom, keď kopanec príde v situácií, keď ju vlastný pes pohryzie, lebo keď podriadený pes pohryzie, zväčša to znamená, že vôbec nerozumie, čo od neho alfa jedinec alebo majiteľ, psovod chce...a tak reaguje obranne
a preto si myslím, že kopanec nebol správnym riešením! A dať psovi čapanec niekde po tele, ktorý je primeraný k jeho váhe a sile je ešte v pohode, samozrejme, ale všetko z mierou, veď ja netvrdím, že môj pes je svätý a že aj mne sem-tam neujdú nervy, ale väčšinou to riešim čapnutím po zadku, po tvári by som neodporúčala biť, pretože ak má niekto problémy z dominanciou psa alebo mu pes nerozumie, častokárt môže po ruke chňapnúť...
za tretie: Mňa rodičia z remeňom nebili, našťastie! Od mamy som dostala zopár faciek, od otca ak som bola veľmi drzá zopár strkancov do steny alebo v maldšom veku som od otca dostala pár nazadok..a preto možno reagujem pre Vás o niečo emotívnejšie, pretože neznášam fyzické násilie a v poslednej dobe som sa s nim stretla viackrát, a tak som reagovala impulzívnejšie, lebo ma to štvalo, ako niektorí ľudia narábajú so svojími psami....a tak viem, aké to je dostať bitku, lenže ručnú stručnú..a sem-tam mi stena alebo skriňa dá druhú..(ale to bolo dávnejšie, teraz som trošku poslušnejšia a otca viem krotiť)
Úlfheidr píše:Problem je v tom, ze ked sa pozrieme na to ako medzi sebou komunikuju psy, tak do ich repertoaru rozhodne neatri to ze do seba tlcu labkami a ani to ze sa tahaju za obojky a voditka, a dokonca ani hovorene slovo, ci uz fuj, alebo pod sem milacik.
Ale kusnutie, potiahnutie za kozu, znehybnenie tym, ze sa jeden na druheho navali. Vycerenie zubou, vytrestene oci, vrcanie. Toto su signaly, ktorymi sa trestaju medzi sebou psy, ak sa porusia zakony svorky.
Mozno by sme sa mali zamysliet, ci je ucinnejsie s pohladu psa, do neho busit labkami, ci my vypravat traktaty, alebo ho kusnut, potiahnut za kozu a zavrcat, alebo len pohladit, usmiat sa a vyludit zo seba prijemny ton. O tom ake emocie do toho vkadat, ani nevravim, ale prislusne situacii.
presne, problém je v tom, že psy medzi sebou zväčša komunikujú pomocou výhražok a až neskôr to riešia bitkou medzi sebou...lenže niektorí ľudia práveže naopak, najprv psa zbijú, niektorí si to potom vyčítajú..a hneď sa so psom udobrujú...nie som pre žiadne tĺčenie psa, mlátenie, kopanie (!!!), ale zase ak je pes nezvládnuteľný, treba najprv premyslieť, v akej situácií to je, či je to vo chvíli, keď sa pes správa dominantne alebo niečo vyviedol a pristihli ste ho alebo v iných situáciach, v každej z nich treba reagovať inak, ak je pes dominantný, bu´d použijete psiu techniku a začnete naňho vrčať z vycerenými zubami sa dáte na kolena pričom svoje telo v tejto polohe spravíte čo najväčším alebo ho priľahnete, vy budete nad nim, pozor ale však, lebo v tejto situácií by pes mohol po Vás vyštartovať aj, ak má viac sebadôvery...alebo urobite Téčko...ak pes neposlúcha alebo niečo vyvedie, tak postačí buď mierne dupnutie, noviny alebo keď tak tak aj čapanec, ale primeraný sile a váhe psa..pretože niektoré psy majú viac sebadôvery, viac sebavedomia, že si dovolia viac ako by sme možno očakávali, aj také psy proste sú, a tak takého psa trebalo usmerňovať od šteniatka a ak pes vrčí keď ste v blízkosti jeho misky alebo keď niečo žuje, žerie a inak...tak by ste možno mohli skúsiť techniku kŕmenia z ruky (pozor, psa pi kŕmeni nelaskajte, nemaznajte sa s nim, z jediného dôvody, pes potrebuje pri jedení mať kľud)...a keď mu dáte nejaké kosti, tak mu ich pridržte, nedovoľte mu ju hneď z vašej ruky zobrať, hladkajte ho, keď vám bude jesť z ruky a tak podobne noo
lusy píše:MisheliQ tiez si myslim, ze to trosku prehanas. nas tiez dostal par vychovnych faciek. a rozhodne to pomohlo. no neviem pri niecom mozes psa motivovat pamlskom alebo niecim inym, ale ako uz pisala aj silwuska, ked na teba pes vystartuje pri miske alebo ked mu chces zobrat kost, tak ako by si mu peknym slovom chcela vysvetlit, ze to nema robit? citala som uz dost diskusii i na temu, ci nechat psa v pokoji nazrat a ani sa mu misky nechytat, lebo je prirodzene, ze vystartuje aj po panovi. dokonca to bolo v jednej knihe o psoch, ze je normalne ked pes zavrci ci chce pokusat pana. ale podla mna to normalne nie je. na nas si to dovolil ako 3mesacne stena. takze vtedy facku fakt dostal a rukou. potom to este raz skusil s kostou. dostal aj vtedy. teraz mozes k nemu bez problemov prist a tu kost mu zobrat. a vobec nezacal mat strach z ruky. ak ma niekedy fakt nastve, tak dostane aj voditkom. nehovorim o bitke, ale o jednom svihnuti. a tiez nema nejaku traumu, ked beriem do ruk voditko. velmi dobre rozoznava, preco prave to voditko drzim.
ak je to šteňa, čo na svojho pána vyštartuje, tak je to v poriadku, pretože jeho pudy mu hovoria, aby si potravu bránil...pretože ak berieme do úvahy, že vyrastal s viacerými šteniatkami, súrodencami pokope, tak tam mohli často vznikať šarvátky kvôli potrave, najlepšie kúsky sa zjedli ako prvé a zjedli si ich tí, čo si ich vedeli ubrániť..a tak je viac-menej pravdepodobné, že šteniatko väčšinou z viacpočetného vrhu, môže mať takéto reakcie, že po ruke alebo inej veci, ktorá sa hýbe v jeho blízkosti ak žerie, vyštartovať...a môžme povedať, že je to normálne, pretože to tak aj je, ale je to častokrát neželané chovanie, ktoré sa musí vylúčiť! Je to prirodzené chovanie šteniat v divočine, kde je potravy málo a kde silnejšie jedince majú väčšiu šancu prežiť, pretože práve takýmto agresívnym správanim, obranujúcim si potravu, si zaisťuju prežitie v divočine...ale ako som povedala, toto správanie treba vylúčiť, štenaťu nedovoliť, aby sa takto chovalo...a dá sa to rôznymi spôsobmi..tebe pomohla facka..napríklad...ale niekomu môže pomôcť niečo iné, miernejšie..lebo sú aj psy, ktoré by mohli na facku reagovať emocionálnejšie, sú citlivejšie na fyzické zásahy..
a ak tak reaguje dospelý pes, tak sa toto chovanie v šteńacom veku nevylúčilo, a tak teda mu to ostalo do dospelosti...alebo sa psovi prihodila situácia, pri ktorej si musel brániť potravu...
Silwuska píše:ak sa bavime o tom zradle...ja by som sa takisto nezzila s tym ze pes po mne zavrci...kazdy pes sa snazi vo svorke umiestnit co najvyssie a pokial mu nedokazeme ze sa to neda tak to bude skusat dalej...a ja niesom ochotna riskovat ze sa mu k miske priblizi mladsia sestra a on na nu skusi nieco viac ako vrcanie...a bohuzial este zo mna nieje az taky odbornik aby som ho kusala...su ludia ktory takto narabaju zo psami, ale bohuzial ja take skusenosti nemam...takze nehovorme o bitke ale o capnuti...
vrčanie pri žrádle nemá nič spoločné z umiestňovaním sa vo svorke