Tak to, o čom som písala, to bolo skôr pre situáciu, keď od teba osobne pes niečo neprimerane (zase, kde je miera...) vyžaduje.
V prvom rade musíš počítať s tým, že labrador je tvrdohlavý ak to potrebuje a ak mu to vyhovuje, takže zase, ty musíš byť ešte tvrdohlavejšia.
V druhom rade, šteňa, nieže potrebuje, ono musí kúsať. Takže vždy ako ho prichytíš, keď kúše, tak ho od toho zober preč a ponúkni mu niečo, čo kúsať smie (PET flašu, kostičku, sú už aj špeciálne okusovacie hračky pre šteniatka...). Ak ešte neovláda nejaký povel, aby k tebe prišiel po náhradu, nasaď mu obojok s vodítkom a potiahni za vodítko, aby si sa vyhla priamej manipulácií s obojkom, alebo priamo zo psom. K tejto vete si tu vela prečítaš inde.
To, že ho sprdneš ako sama vidíš, nič nepomôže. Takže cestu vidím v presmerovaní, teda ponúknutí alternatívy. Ak pes vie, že má legálnu príležitosť niečo okusovať a poprípade bude za to pochválený a okusovanie tej veci sa stane aj súčasť hry, nebude mať potrebu vyhladávať iné zdroje.
Zase, dôslednosť, dôslednosť, dôslednosť. Ak psa nemáš na dohlade a okusovanie napr. káblov nieje ešte zvládnuté, tak ho proste musíš zabezpečiť tak, aby sa k nim jednoducho nedostal a v tvojej prítomnosti mu zase ponúkneš náhradu, hneď ako len začneš tušiť, že pes niečo chystá.
Takže princíp vôbec nieje v slovnom zakazovaní (hoci zákazový povel sa zíśť môže, ale niekedy inokedy). Ak totiž budeš šteňa pravidelne slovne sprdávať, povedie ti to akurát k tomu, že sa od teba odpojí. Kto by to furt chcel počúvať nie?
Držím palce.
“The scuba diver dives to look around. The freediver dives to look inside.