Inšpirovala ma debatka vo voľnej diskusii, tak zakladám novú tému. Ako riešiť uštekaného hafa? Väčšinou sú také ukecané malé "prachovky", ale výnimky sa nájdu aj medzi väčšími. Ako príklad - Monča. Je to prcek, ktorý má potrebu všetko komentovať. Cudzích ľudí sa bojí, psov ako ktorých. A podľa hesla "najlepšia obrana je útok" po neznámom objekte vyletí s obrovským vreskotom. Zostáva to len pri vreskote, viac ako na pol metra sa nepriblíži a ak sa objekt pustí k nej, uteká sa schovať alebo sa prikrčí a snaží sa byť neviditeľná. Nerobí to stále, skôr sa snaží neznámy objekt obísť, ale občas proste vyletí.
Druhý prípad sú kone - pozná ich, vyrastala pri nich od malička, napriek tomu má stále potrebu každý konský pohyb okomentovať vreskotom a cvakaním milimeter od nosa. A tam si už nie som na 100% istá, že ide o strach, skôr mám pocit, že ju to baví?
A tretí prípad - neznámi pripitý ľudia napr. na splave. Odskočili si večer do lesíka ku stromčeku a keď sa vracali z tmy, Monča len zabiť a zabiť (teda tak sa tvárila). Tam to zase vidím hlavne na ten strach.
Ako na to? Neviem, či chápe, že je to zle - ale po každom takém štekacom úlete od mňa sa vracia so stiahnutým chvostom. Trestať ju za to, keď sa bojí asi ee. Ľutovať už vôbec nie. Snažím sa tomu proste predchádzať - pri cudzích si ju privolať, ak prejdeme v klídku okolo, tak chválim. Ak vyletí - okríknem (odišla odo mňa bez dovolenia), privolám a pokračujeme ďalej. A lepší sa to. Je to tak OK? Ale čo s tými koňmi? Tam si moc rady neviem, vôbec sa to nelepší.
Uštekancov je tu viac, tak sa tešíme na rady a nápady