Ako spojiť pôvodnú svorku

[ivana8]

Zdravím vospolok. Som tu nová, tak sa ospravedlňujem, ak čosi napíšem zle či na zlé miesto. Prosím o skúsenosti ako stmeliť 6+2.
Situácia:
Našli sme pri ceste dve fenky, sú nerozlučné. Jedna porodila (nedalo sa inak) 6 šteniatok. Keďže bol predpoklad, že nebudú úplne zdravotne o.k., tak sme žiadne darovanie šteniatok cudzím ľuďom neriešili, skrátka ostali doma. Ako 4-5 mesačné smek mame dali jednu fenku a psíka. Aktuálne už majú pomaly 14 mesiacov, fenky sú všetky sterilky a chlapcov to čaká. Zabolí to, no asi to inak nedáme. Konzultovala som to aj s odborníkom (pán Ulianko) a s ohľadom na situáciu odporučil. Chystáme sa aj k nemu, keď chalanov zoperujú, no viac hláv viac rozumu..
Ideme sa sťahovať aj s maminou do spoločného domu, takže rozpadnutá svorka sa musí opäť zísť.
Keď bol u nás jej pes pár dní, keď sa zotavovala jej fenka po sterilke, bola doma napätá atmosféra. 24 hodinový dohľad a aj tak sa to nezaobišlo bez pár krvavých šrámov. Som s nimi non stop doma, doslova.
Práve pre to sme jej dali toho konkrétneho psa, predsa má svoj vek/70+ a veľký dvor (12 árov). Breško je skvelý, múdry, vyrovnaný, najmohutnejší a vie to o sebe. Vedel to od mala a od mala bol kľuďas, ale nenechal si skákať po hlave a občas lietali chlpy.
Narozdiel od neho, traja chalani, čo zostali doma sú zložitejšie povahy, naviac socializáciu som dosť zanedbala. Ale nejako je to doma už upratané, každý pozná svoje miesto, maximálne si občas skočia do úsmevu, ale to len tak aby nevyšli z cviku, max pár chlpov odletí.
Takže ako dať spolu psa čo má svoju fenku s ďalšími troma psami, čo tiež majú svoju fenku?
A ešte zádrhel - Breško a Beska (u maminy) zbožňujú môjho manžela, chodí jej nakupovať, takže sa vídajú často. A z toho tiež tuším isté možnosti vypätých situácií..

[wer]

Fuuuuuu....
Tak tuto situaciu nezavidim ani trochu..

A co je to za psov? Male, velke? Byvaju len dnu? Spia v posteli? Budete ich vediet oddelovat? Ako sa chovaju k inym psom? Ovladaju povely...? Respektuju vas?

[ivana8]

Je to tá najlepšia rasa, čo na našom vidieku žije :) Mama má v krvi nejaké jazvečícke gény. Viac povedať neviem.
Každé štenco je trocha iné - od 10 do 16 kíl. Klasickí gaučáci, ale šialene uštekaní a plachí - to sa naučili od dvoch dospeláčok. Doma sú všetci hrdinovia, no ak niečo silnejšie buchne, hneď ich mám pod sukňou. Za plot ani za svet.
Dve fenky sme našli pri ceste 22.12.2023, okolo iba polia a dedinky, čip nemali.
Jedna (mama Bella) zrejme zažila reťaz, je plachá - o to viac šteká, bola podvyživená, zlomená chrbtica asi zo stretu s autom. Keďže v januári farbila, nikoho nenapadlo, že by mohla byť po tom všetkom aj gravidná. A 7.2.2024 porodila. Dokonca prirodzene. Zrazu jej nabehlo brucho asi 10 dní pred pôrodom.
Čiže ju neobišla eklampsia a nás dokrmovanie. Bellka sa snažila, nakojila čo vládala, vyprázdnila ich ale viac sme po nej nemohli chcieť. Sama bojovala a stále bojuje s dirofilariózou, naviac tie šróby v chrbtici.
Druhá Bambi, tú sme stihli ltt dať sterilizovať keď bola schopná ísť do narkózy, má odseknutý chvost skoro pri koreni, je extrémne citlivá na náznak bolesti - stačí ak cúvate a pätou do nej narazíte, plače ako delfín, pomočovanie zo strachu má dodnes, keď sa k nej prirýchlo zohnem..skrátka trocha komplikované. BARFujeme.
Je to klasická rodinná svorka - hlava je mama, aj keď je najmenšia, tú rešpektujú všetci. Mňa tiež, ale nehrám sa na psa. Verím, že slon nemôže šéfovať stádu zebier. Len sa snažím o ich dôveru a verím, že úspešne. Sú iní ako keď som mala šteniatko od miminka. Správajú sa viac prirodzene. Vychovala ich mama, nie človek:).
Trocha som si načítala pána Desenského, E. Marshall Thomasovú, R.Sheldraka ale prax mi chýba. Vždy som mala "bezproblémového" psa a najmä maximálne dvoch a aj to postupne. Preto sa pýtam tu skúsenejších.
Mládež (4 chlapci a 2 dievčatá) nemá zásadný zdravotný problém, uvidíme čo rtg chlapcov, spraví sa pri kastrácii. Jeden z chlapcov je "palček" (dwarfizmus), majú trocha hnedé zúbky, obe mladé fenky sa správajú niečo medzi autizmom a adhd - majú svoj svet ale na to čím prešli sú skvelé.. Zažili sme všetko možné - škrkavky, giardiu - to posunulo očkovania. Bolo to komplikované - to pre vysvetlenie tej nedostatočnej socializácie. Takže na zavolanie v kľude prídu, keď ide okolo plota pes tak nie. Bývame v meste, v RD+6 árov a to sťahovanie bude na začiatok do 14 árov.

[ivana8]

Písala som už odpoveď, ale nezobrazuje sa, tak som zrejme prešvihla nejaký určený čas..
Tak skúsim len tak stručnejšie. Sú to krížence, niekde v hlbokom pozadí je jazvečík, viac nevedno (mama šteňuchov je dlhšia a nižšia, usudzujem teda z toho).
Keď sme ich našli, boli obe gravidné (porodila iba jedna). Takže otec/otcovia neznámy.
Štence teda majú takmer 14 mesiacov, je ich 6. Dve dievčatá a štyria chalani. K mame išiel párik 1+1, doma ostali 1+3. Sú rôzne, cez "minidobermana" po prerasteného JRT. Váhovo sú od 10 do 16 kg.
Sú to gaučáci, ale nesocializovaní a mama je zrejme "pes s reťaze", takže extrémne plachí - a teda úmerne tomu uštekaní. Iných psov sa boja. Boja sa aj ľudí. Ale to sme znova pri tej socializácii.
Nás - ľudí v rodine, milujú a aj rešpektujú, privolanie nič moc, ale nakoniec prídu. Vo vypätých situáciách sú však neovládateľní (mačka, hlodavce, vtáky, iný pes ide okolo plotu). Je to ťažko vysvetliť, sú inak vychovaný ako "ľudské šteňa". Tým, že neboli odobraté od mamky, tá sa o nich poposiaľ stará ale aj ich vychováva a občas dosť dôrazne, aj keď je menšia ako oni. Ju rešpektujú na 100%, je to tradičná rodinná skupina. Sú to skrátka psi a nie poloľudia. Asi rozumiete ako to myslím?!

[wer]

Noo, to asi neviem poradit, lebo to su polodivoke psy doslova. By som to aspon zoznamovala cez nejaku mrezu, alebo cajaviem, nech sa aj par dni pozoruju cez plot bez priameho kontaktu.. ale tym, ze vy tam nijak nezasahujete, neriadite to, tak fakt len na nich to nechat..
Btw k tym zebram a slonom - pes je uplne specificke zviera vo vztahu k cloveku, ziadne take sa v zivocisnej risi nenachadza...

[pigie]

neriadite to, tak fakt len na nich to nechat..

Som presne to iste chcela napisat, ale reku nebudem nabadat, k tomu dojde skor ci neskor aj tak. Ale ano. Ak su svorka, svorka si to vyriesi a vy musite jej rozhodnutie akurat akceptovat. Lebo tak ste si vztahy nastavili.

[jakut]

uf, toto nemusí pre niekoho dopadnúť dobre. Vo svorke dokážu aj vychované jedince to vyhrotiť, stačí nečakaný podnet kt. si vyhodnotia po svojom. Ja by som oddeľovala, na nejakú dobu celkom určite a pomaly zoznamovala, postupne, po jednom, dvoch, troch. Ani to ale nemusí pomôcť do budúcna. To že tam majú matku podľa mňa nehrá žiadnu rolu, psi takto nefungujú.

[Mackie]

Mne sa to vobec nepaci, davat ich dokopy. Nechala by som ich oddelenych navzdy a bude pokoj. Maximalne ak tak trpezlivo jedneho po druhom vychovavat, ale na to asi nie su schopnosti. Ked ani psy co spolu vyrastali to nemaju medzi sebou upratane a nemaju jasnu hierarchiu, pes z druhej strany ani fenu nezvladol, toto nedopadne dobre. Autorita cloveka ziadna, to nestoji za to podla mna riskovat, ked vlastne ani netusite co a ako spravit, aby to fungovalo ako svorka.

[ivana8]

Zdravím vospolok. Ďakujem za reakcie. Nuž to, že na psa pozerám ako na partnera (v rámci možností) a nezdieľam filozofiu "budeš "rozprávať" len kedy ja chcem a spať kedy ja chcem a zlú náladu netolerujem" ma asi automaticky vylúčilo z komunity psíčkarov z cvičáku. Asi som nemala ani písať. No pre mňa sused, pes, krava či sýkorka - všetko rovnaká úcta k životu, skôr hádam ten sused najmenej.. tak som dúfala, že je nás tu viac.
Neviem, či ste si všimli, písala som, že sa poznajú, sú to súrodenci a prvé 4 mesiace žili spoločne. Nie sú to dingovia z prérie, ako ste ich tu opísali. Len sú bezprostrednejší a prirodzenejší ako keď som mala šteniatko, čo zobrali od mamky ako miminko.
Od 13. rokov mam psa, teraz mám 44, stafbulika som mala vycvičeného na gestá, no už to tak nechcem. Verím, že sa vrátil, aby mi dal šancu byť lepšou, pozornejšou a empatickejšou. Tie dve babenky sme našli, keď sme išli po jeho popol do krematória.
Nepotrebujem aby môj pes žil "pre mňa", ale po mojom boku. A s tým skúsenosti nemám - ocením radu od niekoho, kto má. Inak je asi škoda Vášho aj môjho času, či?

[wer]

Partnera???? Kde, preboha? Ked sa s nim nikam neda ist a ziju si ako drevo v lese, nesocialializovani totalne? Ked nepoznaju nic ine ako dvor, teba, neda sa s nim komunikovat, nerespektuju ta...? Vsak ked "tolerujes zlu naladu", vsak ich vypusti spolu, vsak zakon dzungle, to uznavas... co ine chces pocut, nechapem...
No nic, ozaj strata casu...

[Mackie]

Kde prosim ma byt ta komunita psickarov z cvicaku? Netreba sa hned ofucovat, ale mozno sa radsej troska zastavit a pozastavit a popremyslat nad situaciou
Vratim sa k povodnej otazke. Ako spojit svorku. My si tu tykame, tak podme na to. Coho sa obavas, ze sa stane? Preco by to mal byt problem? Nam (mne) sa zda, ze nejaky problem ocakavas, tak preto vzhladom na to, ako tie psy funguju, to neodporucam, urcite nie stylom hodime do vody a uvidime a podla toho sa zariadime. Pises, ze nebol cas na socializaciu, a cvicit psy nechces. Hovoris o respekte k tebe, zial ten tam neexistuje, oni si idu svoje. To je fakt, to nema zmysel oponovat. Cize otazka, zmenilo sa nieco na tomto tvrdeni, je uz cas na socializaciu, je uz cas venovat sa 4 ci 6 mladym psom? Ci stale nie? 14 mesiacov je este male decko v hlavicke, s tym sa da vela robit, ale individualne, nie v takejto skupine. Cize, ak uz na psy je cas, tak sa do toho treba pustit. Pises, ze si s nimi bola ci este stale si vkuse doma. Co z toho, ked sa im nevenujes? Bez nejakeho aktivneho zapojenia sa medzi nich povodna otazka nedava zmysel, lebo tak ci tak ich len nejak date dokopy a budete cakat, co z toho bude.
Ta bojazliva fenka, tej ste velmi nepomohli, sama sa bat neprestane, bude to male nestastne klbko do konca zivota. Tie detiska su nevychovane, nenaucene spravaniu ani vo svorke, ani s ludmi, asi ani toho vela nepoznaju pomimo, neviem, odhadujem. Kazda skupina ma svojho veduceho psa, co si bude branit nejaku svoju fenu, to nie je dobre na akekolvek bezdozorove davanie ich dokopy. A v neposlednom rade, nikto pricetny (fakt bez urazky, ale ok povedzme takmer nikto) nebude nonstop drzat 8 psov spolu a bez dozoru. Kazdy jeden potrebuje mat svoj priestor, svoje miesto a cas na oddych, a pri tolkych sa vzdy najde niekto, kto sa chce hrat prave ked druhy nechce, a z toho potom lietaju chlpy, su nervozni, neda sa s nimi nic robit. Nikto im neurcil hranice, ani ta ich mama, nikto, tak si ziju ako bolo spomenute ako dive psy na uliach v Rumunsku.

Takze za mna, urcite ich nedavat vsetkych spolu naraz niekam a nechat tak. Rozdelit, kazdemu dat jeho vlastne miesto, koterec, klietku doma, hocico, pripadne vo dvojiciach, kto ako s kym vychadza. Pustat spolu krizom krazom v malych skupinach, po dvoch, alebo jednoducho vobec, lebo naco. Oni to nepotrebuju. Oni sa naviazali na seba a zivot bez pravidiel, lebo clovek sa im nevenoval tak, aby ich zaujal. Kazdy z nich si zasluzi individualny cas a priestor. To je robota tak na 10 hodin denne. Budete tolko casu mat? Ak nie, mozno by bolo fajn skusit niekolkych poslat prec. Lebo ten zivot u vas sa velmi nelisi od zivota v utulku, kde sa jeden clovek stara o 20 psov denne. No mozno sa lisi, v utulku maju svoj priestor a pokoj a bezpecie, lebo tam stale niekto striehne, aby tie chlpy nelietali. Mozno ste si ani nevsimli, ze tie psy sa navzajom sikanuju, bojuju o priestor, o nieco, neustale v strehu. A s tymi zdravotnymi problemami, co maju, este horsie.

A ked niekto dosiel az sem, neverim, ze s tym vycvicenym psom to bolo horsie ako s tymto stavom teraz. Tamten bol partner a naopak, toto je len vela psov na dvore bez zmyslu naviazat sa na cloveka. Preco sa ti dvaja od mamy (starej) tak tesia manzelovi? Lebo sa im venuje, lebo mama nevladze a nedokaze dat mlademu psovi to, co jedna navsteva dalsieho cloveka.
Najjednoduchsie ako vyriesit problem je predist mu, aby vobec nenastal. Ak ma byt problemom spoluzitie vsetkych spolu v jednom priestore..
A co sa tyka tych autorov, skus este Sustu napriklad.

A naozaj tu nie sme skupina vycvikarov, sme normalni ludia, aj menej normalni, niekto so psami nieco robi, cvici, trenuje, vystavuje, sportuje, niekto "nic", len tak spolunaziva, ale vsetci tu asi mame psov preto, lebo je nam s nimi dobre a zivot je krajsi a pokojnejsi. Malokto si umyselne naberie viac (ale hej mame takych, nebudeme menovat ) a bude si vytvarat stresove prostredie, ak sa tomu da vyhnut. Tiez mam 14 mesacneho pubertaka a mat toto doma 6 krat a nic s tym nerobit, sa mozem rovno zastrelit.

[jakut]

Zdravím vospolok. Ďakujem za reakcie. Nuž to, že na psa pozerám ako na partnera (v rámci možností) a nezdieľam filozofiu "budeš "rozprávať" len kedy ja chcem a spať kedy ja chcem a zlú náladu netolerujem" ma asi automaticky vylúčilo z komunity psíčkarov z cvičáku.

socializovaný a vychovaný pes nie je "partner"? Je to dosť zahul teda. Ty sa tiež správaš a žiješ podľa nejakých pravidiel, lebo ťa tak spoločnosť vychovala. Predstav si, že v dospelosti ťa niekto zachráni od života v pralese, ďaleko od civilizácie a ocitneš sa v meste. Nikomu nerozumieš, nič nechápeš, tu nastúpia pocity ako strach, beznádej a zúfalstvo. Ty takto vlastne nechávaš žiť ich. Pes nie je divé zviera, ktoré väzníš vlastníctvom. Pes potrebuje kontakt s človekom, aktivitu.

Budem sa opakovať, ale na rovinu, budú sa ti napádať vzájomne a dopadne to zle.

[ivana8]

Vďaka. Zrejme to nemyslíte zle, keď tomu venujete čas, tak sa na to budem takto pozerať. Len prosím, súďte či predpokladajte prosím opatrnejšie. Napríklad moja mama má síce 73, ale cvičí jogu, má fb a fakt nie je senilná. Celý deň trávi so psami a celý deň sa s nimi rozpráva. Robí to po svojom, ale robí to skvele. Aj keď sa manželovi tešia - vyrastali predsa s nami 4-5 mesiacov, vždy si sadnú k jej nohám. Takže ako hovorím, situácia nemusí byť presne taká, ako si ju subjektívne namodelujeme.
..a nie, vychovaný pes nie je partner - pre mňa. Aspoň ten môj nebol. Bol JA. Bol môj tieň, moje zrkadlo. Robil to, čo si myslel, že chcem, nie to, čo chcel sám. Ale každý sme nejaký a každý od psa, muža/ženy, dieťaťa.. očakáva iné, to je myslím v pohode. Takže môj príspevok mal začať frázou "podľa môjho názoru".
Ešte raz ďakujem za čas a energiu, zrejme teda počkám, čo mi za 7 týždňov povie pán Ulianko, spravíme čo vieme. Na výber nemáme, rovnako ako sme nemali doposiaľ. Ale určite napíšem.
A ešte k tomu útulku, to bolo trošku za čarou. Tiež viem,ako to tam je, preto sme vtedy v decembri útulok ani nevolali. Psíkov je veľa, ľudia tam robia čo je v ich silách, ale musia myslieť na kolektívne dobro.
Naši psi s nami spia. Ak by som o ne nemala záujem, tak sem nepíšem. So slovami treba opatrne, aj keď je to anonymný online priestor. Možno si skús zosobniť situáciu. My sme nemali na výber, ak sme sa chceli pokúsiť zachrániť Bellke život. Takže to berieme ako to prichádza. A toľko lásky, to stojí za to:)

[jakut]

Nemyslím si, že niekto to myslí zle. Ja si ale naozaj myslím, že to nedopadne dobre. Mám doma svorku, preto som reagovala. K tomu partnerstvu.. to že ti jeden pes robil čo ti na očiach videl, nemôžeš to brať paušálne. Ani by som to neporovnávala, žiaden pes nie je rovnaký. Každý je svojím spôsobom iný a osobnosť. Mám doma psov rovnakého plemena, dokonca aj potomkov kt. sa narodili u nás a každý je iný. Rovnaké plemeno, rovnaký prístup atď. Až jeden urobí čo mi na očiach vidí .. , mám tu jeho dcéru, je jeho opak . Proste nemôžeš to paušalizovať.

[pigie]

..a nie, vychovaný pes nie je partner - pre mňa. Aspoň ten môj nebol. Bol JA. Bol môj tieň, moje zrkadlo. Robil to, čo si myslel, že chcem, nie to, čo chcel sám.

Ja len k tomuto. Toto zavisi od psa samotneho. Ja mam podla tvojich slov vychovaneho psa i partnera. A pritom ku kazdemu som mala rovnaky pristup Jeden je samostatny a nezavisly, sam sa rozhoduje. Druhy je moj tien a nevie, co ma robit, kym to nepride zhora... Ale ked po nich nieco chcem, posluchnu obaja Teda v drvivej vacsine