No, ono my sme sa jej venovali a chceli sme aktivneho psa prave preto ze sme nechceli len pokojne prechadzky, chceli sme psika na sportovanie, do prirody, k byciklu... lenze tu som sa docitala vela rad o tom ze nikto sa psovi nevenuje 4 hodiny denne.... u nas to bolo naozaj tak ze rano iba pol hodinka aktivnej prechadzky, to nieje plazenie sa po chodniku... a poobede, prideme, prezlecieme a ideme von, vybehat, aporty , poslusnost, ... lenze na volno ju pustit nemozeme, pretoze uteka... striedame stopovakc,y flexiny a kratke voditko kedy trenujeme poslusnost, pokyny a prikazy... aportujeme az na dvore....
to je presne to co nam zrejme najviac skodi, tie protichodne nazory vstekych okolo... ano sme laici a nenarodila som sa s prirodzenym porozumenim psej reci... bola v utulku, odychitili ju pri ciganskej osade, podvyzivenu, s bucnátmi na chrbte..hladali sme psa na dvor, 4 mesiace nam nikto nechcel dat ziadneho pska, od banskej bystrice az po bratislavu sme reagovali na psikov, ale marne, vsade bola povinnost vziat si psa do domu, vsade nas varovali ze to davaju do zmluvy a pri prvek kontrole kedy mi psika najdu na zahrade mi bude odobrany... toto bol prvy psik, na ktorom umiestneni v dome netrvali.... sami povedali ze je hodny von na zahradu, ze sa rada hra, ma rada inych psov a kedze sme chceli vzdy dvoch ale najprv sme si chceli vyskusat ci a ako zvladneme jedneho , nechclei sme si hned dvoch brat.. obaja sme laici a mysleli sme si ze pristupujeme k tomu velmi zodpovedne, isli sme si po nu az k ceskym hraniciam.... postavili sme jej zateplenu budu, pripravili pre nu vsetko, bolo to na mieru az ked sme vedeli koho si berieme prisposobili sme jej vsetko ( aspon som si to myslela ) nikto o nu neprejavil zaujem a kedze v malom koterci jej nebolo dobre, a nemali tam na nu cas ako by potrebovala, brali sme si ju co najskor... od zaciatku sme s nou chceli pracovat a vyuzit jej potencial... alebo akoby som to povedala.. my sme vedeli ze si neberieme vnutornu iba mojkaciu gaucovu prachovku ale skutocneho psa, ale cim viac sme chodili po cvicakoch, kde by na to mali byt odbornici tak tym viac sme narazali na rozne problemy a zacala sa prejavovat.. nehovorim ze to suvisi s cvicakmi, len cisto casovo to opsujem ako to nasledovalo... prve dva mesiace bola ukazkova, nestekala, nicoho sa nebala, pekne nas cakala ked prideme z prace, nic nenicila, neknucala...iba na cvicakoch robila sceny, lebo sa strasne chcela so psami hrat, extremne tahala a stekala a knucala, aby sa k nim mohla dostat .. je to ale velka voda a jej hra pripomina hru dvoch surodencov, z ktorých jeden je starci a ma asi 40 kil a druhy je mladsi a ma sotva 10 kil... proste vsetkych prevalcovala, prisla k velkym aj malym, steniatkam , malym aj velkym plemenam, a hrala sa po svojom, ako velka voda, zrutila psika na zem a hrala sa, prilahla ho onuchavala, skakala a podobne... vtedy sme si naivne mysleli ze to je strasna hanba , ze ju treba socializovat medzi psami.. ako sme sa mylili ..prvy cvicak bol sice fajn ale ucili nas skor ako ju spacifikovat fyzickym trestom... druhy cvicak nam bol odporuceny ako mega odbornici, nakoniec ale to bol najrdahsi a najzbytocnejsi kurz, stal 500 eur a naucilimi psa chodit na stahovacej snurke ... dalsi cvicak bol tiez renomovany s cvicitelom oobr historiou... lenze s ludmi to uz vie menej, a okrem toho ze z nas stale robil idiotov ze kam vsade sme s tym psom chodili a cvicil zase so stahovacou retazou, nam narovinu povedal ze nic take ako individualny pristup neuznava... to sme uz ale s Corou mali naozaj velke problemy a zotavovala sa sz prveho naozaj velkeho rozsiahleho zranenia ktore si urobila v nasej nepritomnosti... chodila sice na cvicak ale stale sme sa motali v kruhu stale nam ukazuju dokolecka to iste len inak oblecene, k nohe, sadnut, lahnut, .... potom sme mali dalsi cvicak kde to bolo velmi laxne, obycajne... zas to iste... nic nevyriesene... a teraz ideme skusit tohto pana... nemam uz zaujem o cvicak ako taky, len z nas tahaju peniaze... z nasho zufalstva... Cora chodi na voditku ukazkovo a ked nema svoju tvrdohlau chvilu, vsetk povely ovlada.... a tie jej tvrdohlave chvilky sme jej doteraz dovolovali takze v tomto este musime aj na sebe vela zapracovat... chcem aby s nami konzultoval aby sa prisiel pozriet ako to robime, co robime zle. uz mam plne zuby tych odbornikov, ktori nam vzdy ukazuju akeho mame uzasneho psa lebo ho vezmu na voditko urobia s nim styri povely a pytaju sa nas s cim vlastne my mame proble, lebo pes ziadny nema.... ja netvrdim ze pes ma problem, viem ze chybu robime my, viem ze ten pes je mojim odrazom, ale mam pocit ze na to ako sa zaujimame oako a co urobit veci co najlepsie, sa viac zamotavam a som viac len otvorena penazenka pre kazdeho .... pre vsetkych som len blbana co si vzala ,, zleho nepsravneho psa ´´ ale taketoho psa mozu mat len nepracujuci ludia ? nerobima nocne ani nemame ziadnu dlhu pracovnu dobu, o 6 vyrazame z domu a o 15:30 najneskor sme uz doma prezleceni na dvore s nou... nemame deti ani nic ine comu by sme sa venovali na jej ukor... to je vazne taky problem, mat krizenca bohvie coho s tym ze by tych osem hodin zvladol rezimovo ? je lepsie toho psa zavriet do koterca kde by isiel dva krat za den na 15 minutovu prechadzku ? kde by bol jeden z 50 tich ? iba cisielko ? nedokazem pochopit, ako mozem byt ja horsia volba pre toho psa ako utulok alebo ciganska osada... nechapem toto zmyslanie ze psa si ma brat len ten co je s nim vkuse doma... keby takto uvazovali vsetci tak tie utulky su nielenze prepchate ale psy sa utracaju jak na ebeziacom pase po 7 dnoch v utulku z kapacitnych dovodov... chcela som dat domov a lasku psovi z utulku... nepozerala som sa na to ci je pekna , keby osm na to pozerala nevzala by som si ju s tymi hrbolmi na chrbte co trebalo preliecit, bolo to len rebro potiahnute srstou ... ale na tie jej oci a na to ako nas vyolizovala cez klietku proste nezabudnem... niektoe stekali, niektore si nas nevsimali a ona bola uplne na konci celeho arealu v poslednej klietke... ona je maznak ku vsetkym, to sme zistili az potom, zboznuje pozornost a ludi, vyolizuje a vybozka naozaj kazdeho, za pohladkanie da cokolvek....
vzdat sa jej neberiem ako hanbu ale ako vrazdu seba aj jej...
prave som sa vratila od veterinarky, teplotu nema, nozicku jej previazala a ked sme isli von, uplne ozila... doma akonahle som jej dala zase golier, ten musi mat lebo tu ranu si hned da ,,doporiadku´´ ked golier nema... tak ostala zase depresivna... doktorka povedala ze to vyzera skor na depresiu, ktorou na seba upozornuje... ziadne znamky zdravotnych problemov nenasla.. kedze sa s nou personal mojkal, uz ju tam poznaju ako svoje boty a zboznuju ju tam, tak bolo zrzau jasne ze to ,, hra resp. ze ju mozno tak velmi teraz stve ten golier aj iny rezim od nas, ze s a jej par krat nepodarilo s nami vybabrat ako bola odteraz zvykuta...
sme z chorvatskeho grobu... p. dobrovodsky je momentalne chory, musime cakat kym sa k nemu dostaneme dufam ze to bude co najskor a dufam ze to bude mat nejaky vyznam... je to nasa naozaj posledna moznost, cvicaky v BA a okoli sme uz vycerpali....