Ahojte, predvčerom sme si zobrali z útulku väčšieho psa, ktorý má už 8 rokov a predtým netušíme čo s ním bolo. Nevedel sa venčiť, ani tešiť, ale posledné dva mesiace spravil veľký pokrok (toto bolo ešte v útulku, v ktorom ja dobrovolničím a ten progres som videla). Keď sme si chceli zobrať psíka, dlho sme s rodičmi rozmýšľali a vybrali sme si práve neho, povahovo nám veľmi sedel a tiež už som ho vídavala skoro rok v útulku. Poznal mňa a aj maminku, nemal žiadny problém. Mal sa jedine spoznať s mojim otcom. Prvý deň bol úplne v poriadku, reagoval naňho normálne, nechal sa hladkať. Ďalší deň ráno detto, úplne normálny bol, keď išiel do obchodu, aj keď sa z neho sám vrátil.
Ten istý deň večer ale zrazu vyšiel môj otec prvý z domu, ja som sa ešte vo vnútri obliekala, a išiel si ho pohladkať. Normálne sa mu prihovoril, sklonil sa k nemu a chcel si ho pohladkať. Keď videl ako začal spätkovať, tak sa ešte prikrčil, zase naňho zarozprával, a spravil k nemu malý krok. Pesko začal naňho vrčať.
Keď som tam prišla ja, tak bol viac v pohode, keď som sa posadila vedľa otca, tak k nám aj prišiel a nechal sa obidvomi pohladkať, aj si ho očuchával sám od seba, keď otec pracoval na dvore. Zase to vyzeralo okej.
Dnes ráno zase keď odchádzal s maminkou, tak všetko ok, ale ako sa vrátil, (ja som bola s ním vonku, aby sa to neopakovalo a mal väčší pocit bezpečia), ani za ním otec nešiel, my dvaja sme sa rozprávali, ale havko zrazu aj tak naňho zaštekal.
Nevieme či mu niekoho pripomína, alebo čo to je, ale nechcem aby sa môj otec bál ísť na dvor, ani aby pesko mal z neho takéto zlé pocity a stres. Nemáte niekto skúsenosti s niečím podobným, ako mu pomôcť vybudovať si dôveru? Ja som rozmýšľala, že možno keby mu dáva on jesť, tak pochopí, že je jedným z nás, aj na prechádzky s nami bude chodiť, že si ho možno spojí viac s tým dobrým, čo sa mu deje a zabudne na to zlé, čo mu niekto robil predtým
Ďakujem za všetky rady!