Janulina: úplne ti rozumiem, teda my sme toto mali, keď začala javiť prvýkrát strach z delobuchov a neskôr prišla búrka. na ten mesiac nikdy nezabudnem, nemohla som spať, nič. to bolo celú noc neprestajne pochodovanie, schovávania sa pod postel, tam hrabanie, dychčanie, schovávanie sa medzi plastové fľašky a iné. vonku bola ok, ale ako náhle sme prišli domov, tak to začalo znova. na silvestra sme jej dali aj nejaký utlmovák, ale nemala som dojem, že to pomohlo, bála sa stále, len bola taká ako keby nehybná.
ako som už písala, zlepšilo sa to, ale stále to nie je ono, ten strach je tam stále, to schovávanie sa kade-tade. nie je to nič príjemné. neviem si ani predstaviť byť v tvojej situácii a ešte sa týmto stresovať, lebo teda stresujúce je to neskutočne. juuuj, koľkokrát som si ja poplakala kvôli tomu.
určite ti tu nevravím, že sa psa máte zbaviť, ale nemám v pláne ťa ani odhovárať. je to čisto len a len na tebe ako sa rozhodneš. ono isto ti tu budú písať, že sa to dá spraviť a psa toho strachu zbaviť, no ja za seba vravím, že mne sa to teda nepodarilo a už s tým bojujeme veľmi dlho. a to som s ňou neustále, t. j. 24 hodín denne a nemala som a nemám takú moc.