Na učení samostatnosti po nevhodne nastavenom režime (keď si ju ešte nemala) je to, že výsledky sa dostavujú s nejakým oneskorením a človek si nie je istý, či ide dobrým smerom a treba vytrvať alebo to nefunguje.
Obvykle to ale trvá dlhšie. Všeobecná tréningová zásada je to, že vidím psa reagovať na to, čo sa deje, teda je ak nie progres, tak reakcia želaným smerom. Niekedy to bývajú drobučké úspechy, človek, hlavne nie až tak neskúsený, si nemusí všimnúť. Každpádne, je to jeden z najdlhšie sa riešacich problémov.
Režim je určite základ. Skús pouvažovať, čo si schopná nemeniť, teda čo môže byť stále - kŕmenie, miesto, benčenie, záleží od tvojho režimu - veď koniec koncov, na ten si má zvykať, nie na nejaký učebnicový. Nezabudni pracovať aj so svojimi pocitmi a emóciami - neľutovať, nemať pocity viny, nevytáčať sa, nevzdávať sa. Tréning psa je veľká škola aj pre osobnosť človeka.