Strata dôvery / nedôvera voči majiteľovi

[Ulfheiðr]

Tak včera sa mi stalo to, čo asi nikto nechce, aby sa udialo.
Skrátka mi v lese ušiel pes a keď sa po 45 minútach ku mne vracal, tak som z diaľky medzi stromami videla ako ešte obťažuje jedneho psa, ktorého hrozne nemá rád a náhodou sa tam s nim pani vtedy vyskytla. Proste situácia taká, že už horšie byť nemohla. Samozrejme môj priamy zásah bol nemožný, bolo to ďaleko a to, že tam je aj môj pes som rozoznala, až keď od nich odyšiel. (nejakých 100metrov cez stromy človek moc dobre nevidí). Bolo to celé veľmi frustrujúce a bola som veľmi naštvatá, tak pes po návrate dostal dutku.
Hubovačku a primačknutie k zemi. Potom cestou dom som ho naštvane ignorovala, pes šiel pri nohe so sklapnutým výrazom a doma zaliezol.
Viem, že to bola chyba trestať psa po návrate, a už ju dúfam nikdy nezopakujem. Môj pes mi je dosť trest pre mňa, tak toto prosím nesúďte, stačí mi aj bez toho.

Teraz je otázka že čo ďalej. Pes je so mňa evidentne nervózny a nevie čo má čakať. Proste štýlom keď už si blízko mňa, tak mi daj pokoj.
Čo mám robiť?

[NemesiS]

hmm...si v dosť ošemetnej situácii
ja by som skúsil"kúpiť si ho"
skús mu podhodiť jeho obľúbenú hračku ale tak, aby nevidel, že si mu ju dala alebo že si mi ju dala schválne.
niekde ti vypadne....
nech sa troška ukľudní s hračkou

[Poca]

Ja som nazoru, ze by si si ho nemala kupovat ale pockat kym za tebou sam dolezie. Mne sa to tiez stalo, ale nieje to voci psovi taka zrada, ktoru by ti neodpustil. To sa stane kazdemu. To ho prejde, nic si z toho nerob, len sa nabuduce viac ovladaj (ja si to hovorim stale).

[Efa]

hmmm neviem este som takeho psa nemala, ale asi by som to "kupovanim si ho" neriesila, skor by som asi volila uplne normalne spravanie - ziadne podlizovanie sa ale normal komunikacia ako mavate bezne ked sa nic nedeje. Nech si to sam vnutorne vyriesi, ale ak das nejaky povel tak trvat na jeho splneni ale zasa nie nejak prisnym ale ani prosikavym sposobom.

[Poca]

Pes si na podlizovanie rychlo zvykne a vzdy je to tak ze o pozornost bojuje pan alebo pes. Vzdy je lepsie ked je to ten pes nie? Akonahle zacnes o pozornost bojovat ty, on prestane..

[Ivanka.P]

Aj ja by som zvolila cestu /nič sa nedeje ide sa ďalej/ len by som si z toho vzala ponaučenie. To že si vybuchla a potrestala psa "po funuse" je síce pre neho nepochopitelné, ale nijako brutálne a dlhodobo ho to nepoznačí.
Kludne mu daj menej žrať a viac pamlskuj vonku a prejde ho to. Poznala som psov aj takéto samostatné jednotky a s tými je to dosť ťažké.

No a aj ja pridávam, svoju nedávnu chybu ktorá ma mrzí.
Bola som už v tme vonku a Rita ňúrala v kríkoch. Zavolám ju ku mne .......... NIČ. Zavolám ešte pár krát hlasnejšie.........NIČ. tak nasratá som zvreskla a ona pribehla ku mne, predsadla a ako dychčala, tak som sa skoro lebo zjedla nejaké a ani sa vyrušovať nedala. Také nervy do mňa vošli, že som jej fukla cez papupu + fuj. Nobolo to nijako silno, ale z jej pohladu som videla ako nechápala. Trvalo cca 1 deň, čo pri privolávačke prišla so sklopenou hlavou, či zas len tak nedostane. Tak som to odignorovala. Nepodlizovala som sa len som sa viac pohrala s loptičkou a samozrejme viac pamlskov to u nás vždy zabere.

[Silwuska]

Ulfi to sa stane snad kazdemu (cest vynimkam) hlavne to neber ty ako svoje pochybenie, sme len ludia tak ako su psi len psi, rovnako robime chyby ako oni, mi im ich prepacime, tak ich prepacia aj oni nam, o to sa neboj
Viem co je to za pohlad, ja som takto raz zvreskla na maleho, a evidentne netusil zaco (cloveku casto rupnu nervy ked ide psovi o zivot ) a ten pohlad unho trval den dva, ked si bol este neisty pri poveloch a ked som sa priblizila, ale proste som to brala akoze nic sa nestalo musi sa ist dalej...ak na tebe pes zbada akekolvek pochybnosti zneuzije to, ak si ho zacnes kupovat zneuzije to...

Ja by som skusila byt co najviac v pohode, pri psovi sa tvarit uplne v pohode a zacat sa maznat az ked pride on, neskusaj ziadne kupovanie si ho...

(btw. rada ako prekonat satana pri prichode zdrhnuteho psa: ja sa vyhucim ked uz vidim ze ide kumne, otocim sa mu chrbtom, odchadzam a pritom si svitorim "kurvaprasivypesbastardjedenroztrhnemtajakhada" a kym dojde tak je adrenalin vonku )

[Mackie]

toto mam na poriadku tak raz za par mesiacov (to nase prepnutie)
blbe je, ze clovek netresta psa, ale vybija si zlost
kazdopadne to vzdy preslo "samo", z jedneho takeho incidentu si urcite nezaradi psovoda ako nedoveryhodneho a (aspon v mojom pripade) to je po 1-2 dnoch ok a pes seka dobrotu, lebo nechce, aby som bola zase nastvana
hlavne nepodplacat (pes aj tak nevie, preco to) ale normalne davat povely a odmenit za to, normalny provoz

[NemesiS]

nj, netrafil som.
ale irónia je, že som to chcel napísať presne ako vy. ako by sa nič nestalo.
Boh vie, prečo som nakoniec napísal toto.

[Hanka 1]

Tak včera sa mi stalo to, čo asi nikto nechce, aby sa udialo.
Skrátka mi v lese ušiel pes a keď sa po 45 minútach ku mne vracal, tak som z diaľky medzi stromami videla ako ešte obťažuje jedneho psa, ktorého hrozne nemá rád a náhodou sa tam s nim pani vtedy vyskytla. Proste situácia taká, že už horšie byť nemohla. Samozrejme môj priamy zásah bol nemožný, bolo to ďaleko a to, že tam je aj môj pes som rozoznala, až keď od nich odyšiel. (nejakých 100metrov cez stromy človek moc dobre nevidí). Bolo to celé veľmi frustrujúce a bola som veľmi naštvatá, tak pes po návrate dostal dutku.
Hubovačku a primačknutie k zemi. Potom cestou dom som ho naštvane ignorovala, pes šiel pri nohe so sklapnutým výrazom a doma zaliezol.
Viem, že to bola chyba trestať psa po návrate, a už ju dúfam nikdy nezopakujem. Môj pes mi je dosť trest pre mňa, tak toto prosím nesúďte, stačí mi aj bez toho.

Teraz je otázka že čo ďalej. Pes je so mňa evidentne nervózny a nevie čo má čakať. Proste štýlom keď už si blízko mňa, tak mi daj pokoj.
Čo mám robiť?

Nic tak hrozného se nestalo, ale dávej bacha na to, aby se to neopakovalo. Selhání sebeovládání psovoda to je a není pravda, že se to stává každému. Je to otázka sebekontroly a ta se naučit dá.
Nekupuj si ho, nenech ho, aby za tebou sám přilezl, myslím, že to musíš řešit. Když to řešit nebudeš, utrvdíš v něm tu nedůvěru. Tvař se naprosto normálně a dej mu povel, který bezpečně umí a který splní. Když to splní, usměj se na něj, pomazli ho, pokud je žravý, něco malého mu dej a pak ho v pohodě propust a třeba mu něco házej nebo si s ním nějak jinak hraj. Celé bys to měla nastavit tak, aby mu rychle došlo, že když dělá to, co má, je pohoda a klid a nic mu nehrozí.

[Ulfheiðr]

No ludia, moc vám ďakujem a dúfam, že to čo ste popísali raz pomôže aj niekomu inému.
Tak sme si dnes spravili na seba trocha (tak 3,5 hodinky) času a šli sme na výlet. (pes prišnurovaný o batoh, aby sa zase nestalo to čo včera.
Tak pohoda, kde sa dalo som ho pustila, vzala som pískaciu loptičku. Tak sme si hádzali, na inej lúke cvičili, perfektne poslúchal a dokonca pri poslúchaní mal úsmev na tvári!!! Odpadnem.
Pak sme šli na záhradu, kde som postavila agility prekážky, to sa mu strašne páčilo, cez každú obratom preskakoval dva krát a na záver bonbónik, čo moc lúbi, pseudo obrany, ergo lovenie a následna brutus ťahanica o kôru zo stromu, ktorú si ako odmenu odnesie a roztrhá ju na padrť. (poznámka pre ochranárov, kôra pochádza zo spílených gulatín)
Tak aspoň že to dobre dopadlo.

[BinLadin]

Ulf,to podstatne Ti napsala Hanka i Poca.Tvar se ze se nic nedeje a jdem dal,proste hodne draha skusenost.Mozna snad jen dodatek ze pokud se zacnes po takoveto situaci psovi vnucovat muzes vse spis jen zhorsit....
Drzim palce.

[Ulfheiðr]

Díky, ja som sa mu ale včera nijak nevnucovala. To sa totiž jemu nedá vnucovať. On je ten ti/yp , ktorý keď nie tak nie, žiadne čačky nepomôžu. To som sa mu len raz skúsila vnútiť, to bolo dávno a pripadala som si jak debil, lebo mi pes aj dal patrične na javo, že si to o mne v tú chvílu myslí.
Tá aktivita včera vzyšla vlastne z neho. Ja som len naťukla loptičku, s tým že ja som sa s ňu hrala a jeho to zaujalo, tak dva krát sme si hodili a po nejakej pol hodinke som ako obvykle precvičila privolanie, šlo mu to, tak som pridala aj nejaké to sadni, zostaň. Celé to trvalo možno 10 minút intenzívnejšieho cvičenia, potom šla pozornosť preč, moja aj psia, tak sme zase len tak šli. Na záhrade detto.
Proste mal dobrý deň, open-mind, tak som to využila, tak ako to využijem vždy, keď nevstane ráno hore riťou Lebo ak má close-mind, tak s nim nepohne ani žeriav. Vtedy idem radše na nákupy, jak sa pozerať na ten oprásknutý xicht.
(on keby bol človek, tak poviem že je silne mánio-depresívny)
Keby mi pri tom naťuknutí nezareagoval, tak by sme také aktivity nerobili. A len sa obyčajne prešli.

[BinLadin]

Offtopic:

ako sme tak bežali, spomalila a simulovala zákus jej prvý v živote.

moja zacala tento "prvok" pridavat do vitania, a vobec to nepovazujem za ziaduce.. zatial uspesne precvicujeme povel "pust", no neviem, co ju to napadlo.. nikdy sme kusanie na rukav neskusali, len na pesek

...nez tohle je spis z dlouhodobeho hlediska lepsi se naucit psa sklidnit do naprosteho klidu a pohody,popr. zastavit pro mne nezadouci cinnost pouzit povel napr. Ne!! ,ale je mozne i prevest psovy pozornost jinam napr. na hracku s nasledujici hrou.....
Ale zakladem je bt vzdy pro psa srozumitelny aby vedel co ponem chci,kdyz tak pak vse prevest do psovi srozumitelne formy.

[Mackie]

povel "nie" pouzivam, ale zistila som, ze mu vobec nerozumie, takze skusam to presmerovanie a uz vie, ze si ma vziat nieco ine do zubov (castym medzistupnom su este sestrine papuce, takze az na treti pokus), horsie to maju rodicia, modriny na zapastiach, ale nie a nie prijat rady