Ahojte,
plánujeme psa, labradora, fenku, ale nechceme ju mať v byte. Keďže rodičia majú 10 minút od nás dom, napadlo nás, že by bývala tam. Je to veľký pozemok 80x50m a je tam aj veľké jazierko 10x5m, ktoré naša predchádzajúca labradorka milovala.
Každý deň ráno by sme za ňou prišli, vyvenčili, nakŕmili, vyblbli sa. Potom by sme išli všetci do práce (aj rodičia), to by ostala sama. A okolo 16:30 by sme prišli po ňu a išli by sme buď na prechádzku, alebo na túru do lesa, povenovali sa výcviku, hrám, išli by sme navštíviť našich psích kamošov, resp robiť to, čo treba - do obchodu, druhej babke na dom pomôcť, atď.... Večer by sa zase vrátila na záhradu, kde by prespala. Ak by sme náhodou nemohli v daný deň prísť, rodičia trávia po práci veľa času v záhrade, takže by si robili navzájom spoločnosť, ako pri predchádzajúcej labradorke.
Ak by neničila záhradu, tak keď bude sama, mala by k dispozícií celý pozemok s jazierkom. Ak by to bol problém, bola by v čase našej neprítomnosti v koterci 8x4m so zateplenou búdou. Predchádzajúca labradorka bola prvé dva roky nezbeda, tak počas neprítomnosti bola v koterci, ale potom po zvyšok života mala k dispozícií cely pozemok.
Samozrejmosťou je základný výcvik + priebežne nejaké nové povely a triky k tomu, na zamestnanie hlavy a tela.
Plán pre nás znie dobre, ALE.... predvčerom sa nám predstavy zosypali.... Rozprávali sme sa s jednou cvičiteľkou a tá povedala, že toto vôbec nie je dobrý nápad a nebude to fungovať. Že fenka bude ťažko niesť, že ju tam necháme a bude celý deň a noc sama a s nami bude tráviť iba tých pár hodín. Že môžem zabudnúť na to, že bude poslúchať povely, pretože sa k tomu postaví "aký požičaj, taký vráť", tj. že keď my sme ju tam nechali trpieť samú, tak keď prídeme, predsa nás nebude poslúchať na slovo. Že keď bude sama bude tým trpieť, lebo psy sú spoločenské tvory, bude sa trápiť a že bude ničiť veci na pozemku, pretože počas neprítomnosti ju nebude mať kto usmerniť a povedať to "fuj" keď bude robiť niečo zlé, až si to osvojí, atď.
Záver bol taký, že si máme buď psíka zobrať do bytu a potom aj do práce, aby nebýval sám. Alebo, ak by mal byť u rodičov, tak s prístupom do domu a tiež brať do práce, aby nebol sám. Alebo potom radšej psíka nemať. Keď som oslovoval chovné stanice kvôli šteniatkam, tak tiež tak 50% z nich mi povedalo, že ak nebude mať pes prístup do domu, tak nám ho nedajú, že je to proti ich presvedčeniu, aby bol pes celodenne vonku.
Ja som z toho tak trochu zmätený. Labradorka, ktorá tam žila pred tým, bola len na tej záhrade, bez prístupu do domu, nikam nechodila, nikto sa jej špeciálne nevenoval, nebola vycvičená, iba skrátka žila popri rodičoch, sprevádzala ich keď robili na záhrade, sem tam sa s ňou niekto vyblbol a keď boli v práci, tak ostala sama. A bola v pohode, zlatá, hravá, nič neničila, keď sme prišli privítala nás, hrali sme sa, atď.
Táto nová labradorka by mala oproti nej úplný luxus - prechádzky, túry, iné psy, výcvik, dovolenky s kamošmi so psami, atď. Nejako neviem pobrať to, že by to pre ňu malo vlastne byť zlé.... a čo všetky tie psíky, čo majú ľudia na dvore a vidíte ich za bránami, keď sú ľudia v práci? To sa všetky trápia, majú zlý život, ničia pozemok, a nedajú sa vycvičiť, lebo "aký požičaj, taký vráť"?
Prosím Vás o radu - myslíte že režim "bývaš na záhrade a budeme za tebou každý deň chodiť a venovať sa ti", nie je pre psa dobrý? Myslíte, že by potom mohla mať problémy s výcvikom a neposlúchať? Ako to, že ľudia majú bežne psy bez prístupu do domu a sú OK?
Ďakujem za Vaše pohľady a rady.
Fero