Zaujímavé je, že existujú ľudia (a majú môj obdiv) , ktorých práca s inými ľuďmi (bez ohľadu na zviera a použité metódy) vyslovene baví a vďaka tomu majú vynikajúce výsledky Ja som na toto taká citlivá povaha. Myslím si, že psovod je voči psovi štatisticky niekde v rozmedzí 70/30 (ideálne 50/50) . Tudíž nejaký klik/sem -klik/tam :D je absolútne irelevantná záležitosť, obzvlášť, pokiaľ niekto kliká od buka k buku alebo teda od knihy ku knihe a nevie čítať v psovi a hľadať súvislosti. Čo je z môjho pohľadu u niektorých jedincov mentálna alchýmia.
V kontexte aportu sa zmienim o mojej čerstvej skúsenosti s Punťom, kedy mu pri nácviku aportu vadil slovný povel Konkrétne v jeho bežnej každodennou činnosťou odpozorovanej realite. Pri nácviku som použila iný povel, než aký bežne používam v svorkovom živote, pri svojej spoločenskej rozprave s ostatnou háveďou. Povely "prines, aport" a pod. stačilo nahradiť slovným spojením " Daj to sem!" (a voila :D) Do tej doby bol roztekaný, neistý, frustrovaný napriek tomu, že cvik bol z môjho pohľadu dobre pripravený.
Na tento štýl sa mi veľmi páčila táborová hra, kedy jeden účastník mal za úlohu pomocou klikra nasmerovať iného účastníka k vykonaniu určitej aktivity. Pre tých vnímavejších to môže byť transformačná skúsenosť. Pre tých prirodžene necitlivých :D by som potom asi zvolila inú metódu nácviku než kliker.