Asi zlá téma ale čo už, novú zakladať nebudem.
Ide o nasledovné. Krpatá je tu zatiaľ 1,5 týždňa. Viem že je to šuvix a že jej bude trvať ešte riadnu chvíľu kým si poriadne zvykne na všetko, ale chcem riešiť problém, ešte kým je v zárodku, resp dúfam že ešte len. Suri sa od prvého dňa nacucla na mňa, čo technicky vzato zle byť nemusí, ale potrebujem, aby vedela fungovať aj s iným človekom, aspoň na istej úrovni.
Prvé dni som s ňou von chodila iba ja, kŕmila iba ja, najprv sa dala pohladkať len mne a mame, od chlapov bočila, po bratovi raz vybehla (nič vážne, len vybehla a ovrčala, ovrieskala. Aj viem prečo, spala, on vybehol tak prudšie spoza rohu, zľakla sa ho. Par dni ich bolo treba dávať dokopy, teraz sa už sama chodí ponúkať.)
Ale pred pár dňami mi bolo fakt zle, nebola som v stave stáť na nohách. Tak s ňou išla von mama. Rovnako včera ráno. Akonáhle si všimla po prvotnom waaa ideme von ošiali, že tam nie som ja, tak chvost dolu, cik, kak a ideme domov.
Dnes som bola u dr, bola doma sama s ocom. Išli von, mladá po 100 metroch zabrzdila a ťahala domov, skoro sa vraj zadrhla na vodítku. Poobede som bola ja s bratom, on ju niesol, ja som sa ich najprv držala, postupne som išla ďalej a ďalej za nimi. Po istú vzdialenosť išla s ním, ale na cca 20 metroch odo mňa sa zasekla a konec, len ku mne a ku mne. Dokonca také kovbojky, že zakusla do vodítka a len za mnou, bola schopná sa vyvliecť, zorať chodník, len aby sa dostala ku mne. Tak brat dostal za úlohu ju za každý pohyb s ním dopredu chváliť a chváliť, hopsať, pobiehať dopredu, => je s ním strašná prča, oplatí sa za ním ísť. Keď sa fakt zatrhla, tak ju fyzicky otočiť a začať srandu. Zároveň keď sa zatrhla a ťahala ku mne, som sa ja otočila preč a zastala. (ako to po sebe čítam, príde mi to ako znôžka hovadín, ale čo už...) Postupne sme sa dostali k tomu, že išla s ním, ale po očku kontrolovala, kde som a či idem za nimi. Keď ma nevidela, brzda, ale dala sa odviesť, presvedčiť, že pokračujú ďalej.
Zároveň prichádza strašná sranda, hladkanie, pamlsky, žrádlo... od všetkých, nie iba odo mňa.
Doma problém s niekým iným problém nemá, max pár x hrabne labkou do dverí a ľahne si pri ne. Sama bola len na nejakých 5 minút, schválne som vyšla z bytu, ale tiež som počula len škrab škrab o dvere a nič viac.
Moja otázka vlastne ani nie je otázka, skôr prosba o rady, tipy, alebo čo, že čo robím zle/dobre. Prvý pes to nie je, ale vlastne je prvá "od začiatku," takže som z toho trošku vyhúkaná (možno aj trošku viac ako by som mala) a nie úplne istá vo všetkom.
Je mi jasné, že to nie je a ani nikdy nebude mám<>stický Rokyáš, ktorý absolútne neriešil takéto veci, ale chcem to aspoň obmedziť, aby nebola úplný cecek.
Inak je to (zatiaľ) dobré zvieratko, " najhoršie" čo robí je skákanie na gauč v noci a tvárenie sa nenápadne. Od začiatku chápe, že do spálne sa nechodí, že škemrať sa nemá atď, zvuky od začiatku nejak nerieši, ani búrku, sirénu... Klop klop, v tomto by mohla zostať presne táká, aká je
EDIT: čítam to po sebe a píšem jak mongol. Snáď sa dá pochopiť, o čom točím