Elfi, tiež ma veľmi mrzí, že ste dospeli do tohto štádia.. Viem si predstaviť ako veľmi to je na prd. Posunúť jedného psa je možno riešenie, ale záleží na tebe koľko si ochotná sa prispôsobovať im. Je xy ľudí čo tak psov posunulo a sú ľudia čo to nevzdali, niektorí majú doteraz oddelenú domácnosť, iným sa podarilo psov dať zas dokopy ale asi nikdy nebudú môcť byť spolu o samote.
Neviem či si niekto pamätá ale mne sa baby otĺkali od momentu čo som doniesla Helenu až do... proste to potom prestalo. Zo začiatku to boli ťahanice za chlpy, ku koncu to boli dierky a zapájala sa už aj Connie, čož bolo dosť nebezpečné. Psy na nervy, ja ani nehovorím...
Dnes sa znášajú bez problémov, žiadne bitky, komunikujú, Helena si neskôr začala vyslovene strážiť borderky takže tam vznikol ďalší problém, ale našťastie si Hela dá povedať. (až na tú jednu udalosť kde sa do Chilly pustil iný pes a Hela sa mu zavesila na krk, pretočila sa, prišlo zatmenie a ltt som ju zvesila dole s pomocou ďalšieho človeka.
, pritom je inak so psami maximálne v pohode, maliňacky mozoček)
Mám pocit, že im pomohlo obdobie kedy boli naozaj oddelené - vnútri klietky, vonku na voľno na striedačku - druhá na vodítku. Presne ako sa spomínalo, videli na seba no neprišli do kontaktu. Oddýchli si. Bitky potom neboli tak časté, mali niekoľko týždňov pauzu. Potom prišla mega bitka kedy som ja totálne vypenila a neriešila som to asi úplne korektne ale... zjavne to zabralo. Oddelovala som ich menej, no stále pod kontrolou. Keď som na ne nemala energiu, nepúšťala som ich naraz. Psy si dali niekoľko mesiacov pauzu. Posledná bitka bola po presťahovaní sa keď sme prišli do nového. Odvtedy prešli dva roky a klop, klop, sú v pohode.
Vnútri, vonku sú spolu. Ak sú doma samé, sú oddelené. Netrúfnem si ich nechať spolu. Poprvé sú obe povahovo podobne šlahnuté. Ak sa nám niekto motá pri dome - človek, pes a podobne, Hela chytá nervy. Nepotrebujem aby sa náhodou presmerovali na seba.
Ja som mala to šťastie, že Chilla sa vedela z bitky veľmi rýchlo vrátiť do normálu. Takže ak sa do seba pustili, chytila som Helu, skopla Chillu, zhučala po nej, Helena sa predýchala a bolo po bitke. Keby mám naozaj dvoch magorov, možno aj keby sú staršie asi by sme nedopadli takto dobre. A ďalšia výhoda bola Chillina veľkosť
Ďalšia vec čo mi pomohla bolo zapracvoanie na Heleniných nervoch, výrazne sa to zlepšilo keď sa naučila nejakej tej sebakontrole a nevybuchovala každú chvíľu. (+ teda keď som aj ja trochu zapracovala na mojich nervoch)
Na tvojom mieste by som proste skúsila ich na čas oddeľovať na toľko aby neprišli do priameho kontaktu. Uvidíš čo to spraví. Je super, že si kontaktovala ľudí čo s tým pracujú.
Btw keď dovlečiem náhodou domov iného psa, sú v pohode, tolerujú ho. Jediné na čo musím dávať pozor je aby nezabrdal do Chilly. V tom prípade tam Hela nabehne, síce najprv slušne ale riskovať bitku nepotrebujem. Vždy ich musím v klude poslať do kelu, ak by som tam nabehla v nervoch, moja ryšavá kópia pôjde do nervov tiež.