Ja tiez lubim tie vysmiate tlamicky
Byvaly mal x-stafbulku a to presne, ako popisujete - jej stacilo, ze sa spoza okna niekto na nu usmial a ona sa isla roztopit, cela sa krutila hned.
Za brankou sa ale vedela drsne tvarit - s Paxom boli uplna uderna dvojka - ona vybehla k branke so stekotom, Pax ju ticho nasledoval, ked sa za brankou im niekto prihovoril, tak razom sa to vymenilo - ona od radosti nevedela, co so sebou a Pax by ho raz-dva poriesil.
Pekne sa doplnali
Ale naozaj taky protipol tym mojim ovciakom, pre ktorych su cudzi uplny vzduch. A vlastne aj vacsina znamych