Mexický naháč, FCI č. 234
skupina 5 (špice a primitívne plemená), sekcia 6 (primitívne plemená)
Toto plemeno patrí k najväčším pokladom mexickej kultúry. V zemi jeho pôvodu sa teší nesmiernej popularite a tamojší ľudia sú na neho patrične hrdí. Jeho pôvodné meno je xoloitzcuintle (vyslovuj šoloeskvintle) a pôvod má v dvoch slovách: Xolotl (bezvlasý boh Xolotl) a itzcuintli (pes alebo strana). Vo voľnom preklade teda ,,psia tvár (psia podoba) boha Xolotla´´. V Mexiku je známy pod zjednodušeným menom ,,šolo´´.
Štandard:
Pôvod: Mexiko
Použitie: štandardná veľkosť - strážny pes, stredná veľkosť - strážny pes, miniatúrna veľkosť - spoločenský pes
Celkový vzhľad: veľmi atraktívny pes, jeho najdôležitejším a charakteristickým znakom je úplne alebo takmer úplne chýbajúca srsť, má mäkkú a hladkú kožu. Telo má harmonické proporcie, hrudník je široký a priestranný, končatiny a chvost dlhé.
Dôležité proporcie: dĺžka tela je v pomere asi 10:9 väčšia ako výška v kohútiku. Sučky môžu byť o niečo dlhšie ako psy. Jedince s dlhým, úzkym telom a krátkymi končatinami dostanú nižšiu známku.
Správanie/charakter (povaha): tichý a pokojný pes, veselý, pozorný, živý, voči cudzím nedôverčivý, dobrý strážca, vynikajúci spoločník.
Lebka: zodpovedá lupoidnému typu, pri pohľad zhora je temeno široké a silné a pritom elegantné. Postupne sa zužuje smerom k papuli. Výbežok medzitemennej kosti je len málo vyvinutý.
Čelový sklon: mierny, ale jasne vyznačený. Horné línie temena a chrbáta nosa sú takmer paralelné.
Tvárová časť
Ňucháč: pri psoch s tmavou kožou má byť tmavý, pri bronzových a zlatých psoch ružový alebo hnedý, pri škvrnitých jedincoch sa vyskytujú depigmentované miesta.
Papuľa: pri pohľade zboku rovná, horná aj spodná čeľusť sú dobre vyvinuté.
Pysky: dobre priliehajú.
Čeľuste/zuby: rezáky tvoria nožnicový zhryz. Predhryz a podhryz ako aj každé iné anomálne postavenie čeľustí sa pokladajú za hrubú chybu. Chýbajúce premoláre a moláre sa nepenalizujú.
Líca: málo vyvinuté.
Oči: stredne veľké, mandľového tvaru, vyžarujú živosť a pozornosť. Farba zodpovedá farbe kože, od čiernej cez hnedú, hnedočervenú, jantárovú až po žltú. Uprednostňuje sa čo najtmavšia farba, obe oči majú byť rovnaké. Farba viečok variuje od čiernej cez hnedú až po sivú, svetlejšie sfarbené alebo ružové škvrny na viečkach sú prípustné, nie však žiaduce.
Uši: dlhé, veľké a výrazné, elegantné a jemné, pripomínajú uši netopiera. V pozore sú vždy vztýčené, pričom ich os tvorí s horizontálou uhol 50 - 80°. Psy s kupírovanými alebo visiacimi ušami sa diskvalifikujú.
Horná línia krku: nesený vysoko, mierne klenutý.
Dĺžka: pomerne dlhý.
Tvar: štíhly, ohybný, svalnatý a veľmi elegantný.
Koža: pevná, elastická, no dobre priliehavá a bez laloku. Šteňatá majú na krku záhyby, ktoré vekom zmiznú.
Telo: mocne stavané.
Kohútik: málo výrazný.
Chrbát: línia chrbta je úplne rovná, poklesnutý chrbát (lordóza) či klenutý chrbát (xyfóza) sú nežiaduce.
Bedrá: silné a svalnaté.
Kríže: z profilu mierne konvexné, sklon zviera s horizontálou uhol asi 40°. Mocne stavané, svalnaté, mierne zaoblené.
Hrudník: pri pohľade zboku dlhý a hlboký, siaha až po lakte. Rebrá sú mierne klenuté, nikdy nie ploché. Pri pohľade spredu primerane široký, špička hrudnej kosti však nevystupuje.
Brucho: spodná línia je elegantná, začína dole na hrudníku a pokračuje nahor svalnatým a dobre vtiahnutým bruchom.
Chvost: dlhý, tenký s malým množstvom štetinovitej srsti, nízko nasadený, siaha po päty, ku špičke sa stenčuje. V pohybe je nesený vysoko v tvare oblúka, nikdy nie zatočený nad chrbát. V pokoji visí a je ukončený miernym hákom. Niekedy je zospodu pritlačený o brucho, čo svedčí o plachosti psa.
Končatiny
Predok: pri pohľade spredu sú predné končatiny rovné, zvislé, majú dobré proporcie a dĺžku v pomere k telu.
Plecia: ploché a svalnaté, primeraný uhol lopatky a ramena umožňuje dobrý, voľný a elegantný pohyb.
Lakte: silné, priliehajú, nikdy nie sú vytočené.
Zadné končatiny: pri pohľade zozadu sú úplne rovné a paralelné. Zauhlenia stehnových kĺbov, kolien a piat sú dostatočne otvorené, aby umožňovali voľnú a mocnú akciu zadných končatín. Kravský postoj sa prísne penalizuje. Zadné končatiny nesmú stáť naúzko.
Stehná: silné, svalnaté.
Labky: stredne dlhé (zajačie labky), klenuté, dobre priliehajúce prsty majú štetinovitú srsť. Pazúriky sú krátke, čierne pri jedincoch s tmavou srsťou, svetlejšie pri bronzových a zlatých jedincoch. Vankúšiky sú tvrdé a odolné. Membrány medzi prstami sú dobre vyvinuté. Vlčie pazúriky sa odstraňujú na všetkých končatinách.
Pohyb: krok je v súlade so zauhlením končatín dlhý, elegantný a pružný, klus je rýchly a plynulý, pričom hlava a chvost sú nesené vysoko.
Koža: kvôli chýbajúcej srsti má mimoriadne veľký význam. Je hladká a citlivá na dotyk. Zdá sa byť teplejšia, pretože priamo vydáva teplo, zatiaľčo pri osrstených psoch je teplo vyžarované pomedzi srsť normálnym odvetrávaním. Koža vyžaduje aj väčšiu starostlivosť, pretože tvorí prirodzenú ochranu proti slnečnému žiareniu a nevôli počasia. Jazvy sa netrestajú. Pes sa potí na labkách (vankúšikoch a membránach medzi prstami), preto takmer nikdy nedychčí.
Srsť: najdôležitejšou vlastnosťou naháča je chýbajúca srsť na celom tele, napriek tomu však má trocha krátkej, štetinovitej a hustej srsti akejkoľvek farby na čele a krku. Táto srsť nesmie vytvárať mäkkú a dlhú čuprinu. Často sa vyskytuje trocha drsnej srsti na labkách a pri špičke chvosta. Keď sa tam srsť nevyskytuje, nejde o chybu. Psy s dlhou srsťou sa diskvalifikujú.
Farba: uprednostňujú sa jednofarebné psy tmavších odtieňov. Farebná škála siaha od čiernej cez sivočiernu, bridlicovú, tmavosivú, červenkastú, pečeňovú, bronzovú až po zlatožltú. Vyskytujú sa aj škvrnité jedince, pričom škvrny môžu byť aj biele.
Výška v kohútiku: existujú tri varianty veľkosti, tak pre psov ako i pre sučky.
štandardná veľkosť: od 45 do 55 cm, pri vynikajúcich jedincoch je prípustná výška až do 60 cm, stredná veľkosť: od 35 do 45 cm, miniatúrna veľkosť: od 25 do 35 cm.
S týmto plemenom som sa raz osobne stretla a celkom ma zaujalo. Na dotyk bol pes teplý, až horúci a povahu mal veselú, ale k cudzím trošku nedôverčivú. Máte s ním niekto skúsenosti?
Inak, genetika tohto psa je tiež celkom zaujímavá. Dvaja bezsrstí jedinci majú vo vrhu aj osrsrtené šteňatá. Bezsrstosť je vlastne genetická mutácia, ktorá spôsobuje dysfunkciu kože a provokuje hyperpigmentáciu. A nielen to. Tomuto bezsrstému plemenu vďaka tejto mutácie, chýbajú premoláre a niektoré predné zuby. Teda, ak niekto nájde bezsrstého šola a má všetky zuby, môže si byť istý, že to nie je mexický naháč, ale kríženec s iným pelmenom.