Dobry den,
dakujem vsetkym za odpovede, i ked niektore som nepochopila, resp. vznikli z nepochopenia
Moj povodny prispevok, bol dlhy, tak som vela veci vynechala, lebo pre mna su automaticky bezne.....
Mojou snahou bolo odovzdat skusenosti so psami, rovnakeho plemena, ktori boli kazdy UPLNE INY....
Ked som pisala "doma" myslela som RD, s takmer 5 arovou zahradou, volne psom detom a inym pristupnou
Pisala som o tom, ze spolocensky zivot, a to, ze od rana do vecera, mal milacik moznost lietat po tej zahrade, socializovat sa, a tak si rychlo zvykol, na deti, psov a kedze mame doma kancelariu, tak NIKDY nebol niekde zavrety a niekedy bol vecer tak utahany. ze sa mu NECHCELO IST ESTE NIEKAM VON
Nepisala som o inych veciach, lebo uz aj tak bol ten prispevok, DLHY, tak doplnam:
Samozrejme, ze sme so psami chodili aj von, .... HUSKY 2x)
Macika sme dostali, takmer pred 30 rokmi, (pre tych, co rataju, medzi jednotlivymi psami sme mali rok, ci dva pauzu
v podstate nahodou, v tej dobe NIKTO nevedel, co to je za plemeno, V Bratislave bol jediny a chov. stanica jedina, v Tatrach.... Tym, ze som napsiala, ze sme urobili chybu, tak som myslela, vseobecne, akekolvek plemeno ci psa sme si vtedy zobrat NEMALI, lebo sme neboli technicky (ploty, a ine) na to pripraveni
Manzel s nim chodil rad na bicykli, kedze nereagoval na psov, tak proste len prijemne tahal vpred..... Skusili sme aj akysi prvy cvicak, ale odtial nas vyhodili
Ked sme s nim tam prisli, instruktora sa opytal: TO JE VLK? take necvicime, a macik si sadol, dival sa, vsetci psi z neho boli nervozni, az na malu fenku kokra, ktoru si pritulil na hrud a chcel si ju odniest domov
Macik rada tahal, naklady, co sa prejavilo ako uzitocne, ked bola kalamita, vsetky auta zostali pod kopcom a my v aute potraviny a zachodovu misu
Tak sme dovliekli sane, zapriahli macika, nalozili WC misu, s tym, ze ved mu budeme stihat, a ako sme sa mylili, vysvitlo, ked zmizol hore kopcom, aj s misou, a zachranilo nas len to, ze sa sane prevrhli
Potraviny sme istili vhodne rozostavanymi ulicnymi hliadkami a bola z toho nakoniec vesela ulicna akcia.... Macik vytahal nakupy vsetkym susedom, a kym sa cakalo, ktosi doniesol marhulovicu, lebo zima, a ktosi pagace, macik sa s kazdym zoznamil, a susedia z vdaky, ho brali so sebou von, ked sme nemohli my...... prestala sa ho bat aj babicka M, co sa bala aj psa na obrazku a k nej, chodil na nedelne snicle
atd... Koliba a okolie, alebo peso az do lamaca.....
Milacik bol iny, mozno preto, ze mal sice rodkomen, dlhsi ako anglicka kralovna, ale prve mesiace, sa strasne vsetkeho bal.... Poznal len budu a precikany kartonom, a mali sme ho od zakladatela chovu Husky na Slovensku....
Kym sa prestal bat, nosila som ho aj v klokanke mikine, ako mama klokan, a postupne, krok za krokom, sme zvladli zvoncek, telefon, pracku a ked sme zvladli aj vysavac, boli sme za vodou
NIKDY nebol sam viac, ako par hodin, vsade bol s nami a boli aj tie sportove aktivity
Ociti svedkovia tvrdia, ze manzel na bicykli, pes, pokojny a poslusny, priviazany o cyklik, a zrazu zmizol v krovi, aj s manzelom, len lietalo listie a zaparkovali obaja v potoku
Asi nejaka chutna vevericka
Bol proste rad, ked ja, milovana panicka som bola s nim, a nemal vysoke naroky, na specialne aktivity a tak to bolo, a verim, ze sa najdu opat taki, co najdu nieco, co tak nema byt a nie je to spravne, ale tazko opisat, 13 rokov v jednom prispevku....
Poslednych 13 rokov sme mali akitu, a system bol rovnaky, a pes zas iny.... Stena nemalo ziadne emocie, len chcelo prec, neustale odchadzal (opat bohuzial buda a ziadny kontakt s ludmi ci nymi vecami, ..... ) a tak som tri mesiace chodila za nim, sedela som v novembri na terase, kde som mu urobila budicku, nejedlo, nepil, .... spala som s nim na nafukovacke v kuchyni, ucila som ho cikat, kakat, (tepla vlhka handricka ....) az raz, opat odchadzal, a ja za nim, az k branke a rozplakala som sa, a zobrala ho do narucia a zazrak, otocil sa, oblizol ma, a bol moj
Odvtedy, az po koniec, sme sa ucili respektovat jeden druheho, ucili sme sa spolu zit, a opat som bola milovana panicka, a vsetko, co som povedala, platilo.... Isteze robil nezbedy, a niekedy som mala nervy, ale sposob, akym si zakryl pacou oci, aby ma nevidel, lebo som ho hresila (nikdy som ho nebila a nevrieskala na neho) a potom mi hriesne donasal zo zahrady moje zahrabane papuce ( to mal rad, asi chcel, aby sa roznozili) lebo rad na nich spaval, bol najkrajsi prepac, ...
Uz nie je, moje zlaticko a chyba mi, tak ako mi chybaju vsetci moji psi,
A tak preto, si v pohode trufam, na dalsieho Huskyho, a nemam pocit, ze mam malo skusenosti, .... avsak, veci, ktore robim, robila som, nemusia kazdemu vyhodovat, to chapem..... a urcite este nieco bude, co nema byt, ale aj tak, sa tesim, na nove steniatko, buduci rok, ... ak sa dozijem