Napadlo mi zalozit temu na to, co by ste uvitali od veterinarneho lekara? S cim ste sa stretli a co by ste boli radi, keby sa robilo inak?
Napr. mi napada, ze kolko ludi prestane uzivat ATB, pretoze sa zacnu citit lepsie a kvoli tomu ich nedoberu, pritom si neuvedomuju ako tym zvysuju riziko ATB rezistencie, a to iste sa deje podla mna aj u psov. Psovi sa polepsi alebo mu zabudnu dat davku lieku alebo robia vselijake cachre-machre s ATB a mam pocit, ze majitela nie su dostatocne pouceni ako brat ATB, preco ma ich pes uzivat ATB tolko dni, kolko bolo dane, preco by nemali vynechat davku, preco by nemali prerusit liecbu sami od seba, preco by v pripade komplikacii mali navstivit veterinara a nie svojvolne si ATB znizit alebo prerusit podavanie, preco treba ATB dobrat aj v pripade zlepsenia, ze nepodavat ATB s mliecnymi produktami atd. Mohlo by to byt kludne aj formou uz prichystanych letacikov alebo obycajnej A4 vytlacenej z wordu (vdaka straka, good idea to s tymi letacikmi).
Alebo mam napr pocit, ze je paliativna veterinarna medicina u nas strasne v plienkach. Nasla som si jednu anj knizku o tom, tak som zvedava, co nove sa v nej dozviem a ci vobec nieco sa aj dozviem alebo len zistim, ze u nas je to nepouzitelne, lebo u nas sa to tak nerobi a my nie sme Amerika. Ale toto by sa mohlo zlepsit, lebo mam pocit, ze pomaly vsetko chceme utracat, lebo mame tu moznost a nechceme nechat zviera trpiet akokeby neexistovalo nic ine, vdaka comu sa da mat zviera pri zivote aj s tym, ze by mu nieco pomohlo zlepsit zivot aj s koexistujucim ochorenim. Ale tu zase porovnam s ludmi, ze kolko z nich by si vybralo eutanaziu miesto paliativnej liecby, ktora im ani nefunguje tak, aby im zlepsovala uroven zitia a prezivania.
Dalsia vec, vadi mi, ze sa musime niecoho dozadovat, najma ak sa to tyka zachrany zivota. Mali sme mlada, ktore zvracalo. Museli sme sa dozadovat hospitalizacie, ale urobili sme aj my chybu v tom, ze sme nehladali pomoc inde ale ze sme cakali. Keby sme to boli riesili skor, mozno by tu este mohol byt. Chapem, ze aj veterinar je len clovek a moze nieco chtiac nechtiac zanedbat alebo ako to nazvat. Blbe bolo, ze sme cakali a ked sa to skombinovalo s tym, ze sa to zacalo riesit v podstate az cez vikend, tak to doslo do takeho bodu, ze ked sme uz zacali konecne hladat pomoc aj inde a nasli sme ju a mali sme v pondelok cestovat za inym vetom, tak uz zial bolo neskoro, lebo to zial nase mladatko dobojovalo.
A tak som sa rozhodla zalozit tuto temu. Niekedy mi pride, ze clovek musi mat az medicinske vzdelanie, aby myslel co mozno na vsetko, aby sa nieco nezanedbalo, aby si vedel odsledovat, ci sa spravilo naozaj to, co sa malo. Mate aj vy nejake skusenosti, ktore by ste tu mohli zdielat a ktore by mohli mozno pomoct nam ostatnym, aby sme sa ich vyvarovali? Mozno sa tato tema ani neuchyti. Ale nema to byt zalozene s cielom kritizovat veterinarnych lekarov. Skor tu skusme skusenosti podat tak ako dobre mienenu radu.