Elis, vysoké číslo - % bielkovín problém pre psie obličky jednoducho je. Len - a bez poučovania - bielkoviny sa skladajú z cca 21 hlavných aminokyselín. V tele psa dochádza pri trávení k ich énzymatickej deštrukcii na jednotlivé aminokyseliny. A podľa potrieb organizmu si z nich telo syntetizuje potrebnú bielkovinu. Iná potreba (čo do "sortimentu" aminokyselín a ich množstva) je napríklad pri tvorbe pečeňových buniek a iná napríklad pri kostrovom svale. Množstvo a sortiment jednotlivých aminokyselín v bielkovine krmiva udáva tzv. aminokyselinové skóre. Bolo by fantastické, keby bola povinnosť výrobcu ho udávať. Ale nie je a ani nebude... Polopatisticky : v konkrétnej kŕmnej bielkovine sú všetky potrebné aminokyseliny pre tvorbu povedzme epitelu. Ale potreba povedzme cystínu je obsahom na úrovni 10 % a potrebné pre syntézu je potrebných 20%. (pravidlo reťaze - je presne taká pevná, aké je pevné jej najslabšie ohnivko) Podiel ostatných (prebytok) aminokyselín sa na daný produkt nevyužije, len do výšky tých 10% cystínu. Syntéza by pokračovala ďalej, ale pri spotrebe 10 % sa ostatné aminokyseliny už ale na daný produkt nevyužijú a odchádzajú prevážne obličkami z tela psa von. Samozrejme obličkové glomeruly musia "nadmerne" pracovať a čo sa veľa používa sa aj skôr "zoderie. Takže - napr. mnou vyššie spomínané hydrolyzované bielkoviny - väčšinou pochádzajú z peria a pes nemá vo svojej genetickej výbave enzým, ktorý by vedel využiť perie. Takže - malú časť potrebných aminokyselín organizmus psa ešte využije, ale zvyšok nie. Zase obrazne - ideš obedovať ale pred obedom vypiješ liter vlažnej vody. Pochopiteľne - už toľko jedla nezješ. Takže v tomto prípade podiel bielkovín z hydrolýzy krásne stúpa, ale je "hluchý" lebo telo ho nevyužije. Čo by až tak nevadilo, keby neškodil filtráciou obličkami spolu so zaťažením tela fosforom. Podiel bielkovín z rastlín navyšuje celkový podiel bielkovín v krmive, ale pes je ešte stále mäsožravý všežravec, nedokáže ich úplne využiť. Spomínaný hrach, či iné bielkovinové "bomby" sa začali používať skôr pre intoleranciu a alergie psov. A keď sme už pri tomto probléme- tzv. grain free krmivá z môjho pohľadu sú akceptovateľné u malých plemien. Dovolím si tvrdiť, že takým pastevcom, či chrtom keď vyložene neškodia, určite nepomáhajú. Tieto plemená potrebujú jednoducho silné uhľohydráty a v grain free krmive ich nenájdu. Takže grain free krmivá sú možno marketingovým ťahom výrobcu a predajcu, ale... Krmivo plné mäsa - veď to poznáte.
A DCM - nemyslím si, že sa jedná o ovplyvniteľnosť stravou. U psa určite menej ako u mačky, čo sa týka taurínu. Pes ho, na rozdiel od mačky dokáže syntetizovať, mačke musí byť dodaný. Prečo si myslím, že genetika je pohľad dozadu na boxerov a dobermanov, kde postihnutí jedinci tento defekt jednoducho odovzdávali potomkom. Sú celé línie s týmto defektom. A u dobermana sa možno aj pridáva okrem dedičnosti aj "módnosť" vzhľadu. Dnešného dobermana nezabíja to, že sme mu skupírovali uši a chvost, ako to, že ho ženieme ad absurdum do veľkostí nad 50 kg. Lebo len taký môže byť svetový víťaz
Pred pár desaťročiami mal dobík o 10 - 15 kíl menej. Veľkosť srdca a výkonnosť obehového aparátu sa pritom nezväčšila priamou úmerou k zvýšeniu hmotnosti. Keď 70 kg človek váži stovku, jednoducho tie problémy so srdcom, tlakom, upchatými cievami prídu skôr. A to sa ani nemusí podieľať genetika. Ak je dobík ako plemeno týmto smerom vedený, navyše si v genetickej výbave nesie predispozície na problémy so srdcom, bez ohľadu na to čo žerie ale aj nežerie, problém mu beží v ústrety.