Haleth píše:Hmm... Asi sa nezhodneme. Ja som nehovorila iba o poslušnosti, to v poslednom rade...
A pokiaľ sa nemýlim, tak dobermani sa prestali v hojnom počte používať v civilných službách, pretože sú to práve "psy jedného pána". Ale dobre, je to jedno...
Čítala som túto tému a asi iba druhá súhlasím s týmto "faktom" .. Keďže mi bola zverená ročná dobermanka aby sme si na seba navykli a následne som mala byť jej novým pánom, hold aj keď sme spolu spávali v posteli a namiesto majiteľkiných nohavičiek začala trhať moje keď si vynucovala pozornosť (a to podotýkam že sme s jej predošlou majiteľkou bývali v jednom byte!) , bolo jednoducho vidieť že sa správa inak keď bola jednoducho "u toho svojho pána" . S naučenou poslušnosťou nemala problém ale takisto, počúvala v prvom rade majiteľku, potom mňa a potom pár ludí čo chceli trebárs "labku" ..
Ale zase je pravda že u mňa vycítila väčšiu autoritu ako u nej možno to bolo aj tým a s budujúcim putom to nemá nič spoločné. Jednoducho zmenu majiteľov zvládala (keďže bohužial sa to urobilo často) ale doteraz je tam vidieť jeden rozdiel v tom aká je keď je pri svojej prvej majiteľke a keď je u "stoviek" iných nových majiteľov.
A čo sa mojho soplavého dobíka týka, nech sa na mňa nikto nehnevá ale s ním to bude ešte veľká komédia..
Teraz hovorím tak aby to niekto zle nepochopil, že už na šteňatách dobermanov sa prejavuje toto puto a nesúdim iba podla vlastnej situácie. Je pravda že som ho dostala predčasne a pomamičkoval si ma ale za pár dní má 9 týždňov, (povely: sadni, labku, už pomaličky veľké pokroky - k nohe, ku mne, papať
, fuj) !!! (som zvedavá koľko mu to vydrží
) .. Priatel, kamoška, babka.. hocikto sa snaží ho niečo naučiť - neúspešne. Je hravý ku každému ale je už teraz v tomto veku vidieť že z iných má doslova prdel.
To také bežné šteniatkovské že by sa rozbehol za každým nepraktizuje. Hej je pravda že občas vyskúša ale vždy ma špehuje pohladom. Pusinky, škrabkanie a podobné ceremónie dovolí asi 4 sekundy každému a potom začne tie jeho kúsacie hry. Dohrá sa a automaticky ma vyhladá (aj keď ho ignorujem a to robím dosť často vzhladom na jeho mamičkovanie) a schúli sa mi pri nohách a zaspí. Keď niečo robím na zemi tak sa mi na ne vyštverá opre si hlavu tak aby ma videl a zaspí. Ešte som nezažila že by zaspal bezomňa keď som doma. Keď nejsom tak mu slúžia moje semišové čižmy a veci ktoré si stiahne zo sušiaku na prádlo..
ale zas na druhú stranu venujem sa mu často, takže aj keby som k nemu pristupovala ako trebárs ku mojej jorkširke, nebola by zmena v tom že je na dobermanoch jednoducho aj vidieť že sú psami jedného pána. Vysmejte ma ale.. oni to majú aj v očiach jednoducho.