Keď mi ešte nejaký "odborník" v čakárni u veta (kde je pes zjavne v strese) povie, aby som ho utratila (len kvôli dx a veku), tak mu rozbijem držku.
Pre tých, čo by sa báli: pes pije, žerie, serie, čúra, všetko sám, na prechádzky sa teší, na jedlo/odmeny sa teší ešte viac, teraz sme začali robiť nosework ako náhradu za tie dlhé prechádzky, na kt. si s ním už netrúfam - niežeby neprešiel, len ho nechcem vysiľovať (včera sme dali 45 min. v lese úplne v pohode). Akože, postupne ide dolu vodou, a čo? Je na liekoch, vet tvrdí, že ho nič nebolí, tak sa spolieham na toho, kto to vyštudoval, má prax a pozná psa aj mňa, nie na týchto
kt. ako krava poviem, čo mu je, keď sa opýtajú (s tým končím). Viem, že raz toto rozhodnutie budem musieť urobiť, len mi tieto indivíduá už lezú na nervy. Aj vám niekto takto kecá do chronicky chorých psov a/alebo seniorov?