Spomíname

[Lucy]

Ja som sa bála zaspať tesne po tom ako Wendy zomrela

keď mi umrel prvý pes, tak som s ním mala pekný sen, taký rozlúčkový ..dokonca aj keď umrela babka, tak som vyslovene mala sen na hranici spirituálneho zážitku, kedy bolo jasné, že zomrela ale vravela ako to bude všetko fajn a nech sa nebojím a potom ešte na meniny normálne v sne som čítala list od nej k meninám, taký fakt aktuálny, že tiež bolo jasné, že už nežije.
tak som aj tajne dúfala, že Wendy sa mi tiež takto zjaví v sne na rozlúčku ale teda zároveň som sa bála aby to nebol nejaký nepekný sen...čo zvyknem mávať keď som v strese

ale naozaj je rozdiel keď umre zviera tak, že má človek čas sa na to pripraviť, ja som vedela, že Wendy už lepšie nebude, odrevala som si to ešte pred mesiacom/dvoma a potom som sa už len snažila aby mala čo najkrajší záver
prvý pes mal síce epilepsiu, ale to bolo, že po jednom záchvate sa mu očividne dačo poškodilo náhle v mozgu a už sa nedal dokopy a museli sme ho dať uspať, hoci v ten deň ešte normálne fungoval..že tam okrem tých občasných záchvatov neboli žiadne problémy, to mám pocit som brala oveľa ťažšie..ale zas bola som aj o dosť mladšia.

[AndreaT]

Veľmi ťažká téma Ja na Montyho myslím každý deň. Stále rozmýšľam nad všetkým čo sa stalo Je to veľmi ťažké a stále mám veľmi ťažké stavy z toho
Ja som mala veľmi zvláštny sen, kde boli moji všetci traja bradáči. A musela som ich zobrať odniekiaľ naraz a som rozmýšľala ako to spravím, že ok Monty môže byť aj navoľno. A že čo keď mi Don - prvý streďák napadne Tara. Ale to bolo asi preto, že som v ten deň rozmýšľala nad tým, že akoby som ich chcela mať všetkých .

Práve kvôli tomu, že síce to nie je tak dávno, čo mi Montynko odišiel, ale zistila som, že už si veľa vecí nepamätám som nedávno prepadla vo veľký plač. Úplne som sa zosypala, v izbe na zem. Došiel Taro, pozeral na mňa, prišiel bližšie, začal mi lízať tvár a potom si na mňa položil hlavu a chytil ma tou veľkou labou, tak okolo ramena akoby ma chcel objať. Nechcem mu dávať pociťovať, ale musí zo mňa ten smútok cítiť

[Domca]

Mne sa sem tam sníva, aj keď už nie až tak často, ako keď to bolo čerstvé...tie sny boli také veľmi zvláštne, lebo som ju zrazu mala pri sebe aj keď som vedela, že už nežije...a vždy to bolo buď to, že sme to preživali všetko znova a mi bolo až zle z toho si predstaviť, že toto sa má ešte opakovať, celý ten koniec...alebo že bola zas úplne ok, aj keď stále senior ale behala, jedla, atď. Teraz posledné asi 2-3 sny už som mala také, že je znova mladá a zdravá a sú také neviem...lepšie.
Najsilnejšie spomienky ani neviem aké mám lebo sa priznám, že sa snažím na ňu moc nemyslieť ako skoro každý deň mi ju niečo pripomenie alebo si na niečo spomeniem, aj fotky už viem pozerať, ale nejak aktívne na ňu myslieť nedokážem ešte lebo to potom cítim iba to, ako neskutočne mi chýba a že už ju nikdy neuvidím, ani nepohladkám ani nevezmem na ruky ani nič

Najhoršie bolo to rozhodovanie, kedy to ukončiť, či už fakt sa nedá bojovať a potom ja som mala ešte aj dátum dohodnutý na to, lebo som to chcela urobiť doma, na SR, nie sama tuná a nechať ju na veterine. To bolo fakt strašné, vedieť kedy sa to stane a len proste čakať na to a vedieť, že každá minúpta je už naša posledná no strašne mi hrdlo zovrelo ugh. Radšej by som brala veľmi náhly a rýchly koniec.

Drž sa Lucy je mi to ľúto a vlastne aj vy všetci ostatní.

[MisheliQ]

Domca presne. Ako dobre, ked psik sam od seba zomrie. Uz nikdy nechcem rozhodovat o zivote a smrti svojho psa. Ale caka ma to asi este 2x

[pigie]

Drzte sa baby Tak nerada otvaram tuto temu

[straka17]

Je to síce o oslíkovi, ale myslím, že druh zvieraťa je v podstate jedno. Zatiaľ čo na Badyho už len spomínam v dobrom a s láskou, s Johnym si to proste nie a nie sadnúť. Dlho si myslím, že už fajn a potom to znovu praskne tak, že nemôžem dýchať.
Som presvedčená, že Johny bol moje životné zviera. Ale prečo som s ním mohla stráviť len tak krátko?! Hnevám sa... Hnevám sa na všetky okolnosti, ktoré mi stáli v ceste. Hnevám sa na seba, že som viac nebojovala jak zaňho tak za nás.
Cítim sa ako sebec, ale strašne mi chýba to naše spojenie. Takmer telepatia. Dve noci dozadu som našla fotky, ktoré mi s ním fotila spolužiačka. Ja si nepamätám kedy som sa naposledy cítila tak v pohode a pokojná. Tak strašne mi pomáhal ísť deň za dňom, fungovať. Aj keď som ho fyzicky nemala pri sebe, držala ma nad vodou tá nádej, že si ho raz vezmem k sebe a budeme spolu. Že on tam na mňa niekde čaká. A on sa nedočkal.
Veľmi by som ho chcela nechať ísť, verím, že jeho duša sem už nepatrí. Ale nemôžem, neviem ho od seba odpútať. A pritom by nebol sám, Bady odišiel len dva mesiace pred ním. Aj toho som mu raz chcela ukázať, Johny miloval psy

[Tinka123]

5.12.2009 - 12.2.2022
Cez víkend som ho chcela ešte zobrať na dom, kde to miloval, ale už sme to nestihli...

[straka17]

Drž sa :(

[katkariinka]

Tinka, úprimnú sústrasť.

A spätne som si precitala aj o Wendy. Úprimnú sústrasť aj Tebe, Lucy. Wendy bola úžasná.

[Shel-chan]

to ma mrzí, tinka

[Domca]

Tinka drž sa, je mi to ľúto

[AndreaT]

Montuškove prvé narodeniny bez Montuška Stále nemôžem uveriť,že tu už nie je Neskutočne mi chýba

[Tinka123]

Ďakujem.
Už som tak trochu čakala, že to príde možno v priebehu pár týždňov, možno mesiacov, ale nie teraz. V piatok mu bolo dobre, aj si pobehol po dvore, zaštekal, jedol a potom spokojne spal. V noci som ho bola kontrolovať a všetko bolo v poriadku, ešte na mňa kukal, že čo otravujem. Ale výsledky sa mu zhoršili. Vyzeralo to na rakovinu, mali sme vedieť na isto v nedeľu/pondelok. Ja som sa ešte vracala na veterinu lieky kúpiť, lebo som zabudla a už by sme nemali na tento týždeň a nakoniec som ich ani nenačala. V sobotu to už išlo rýchlo.
A Manny čo som čakala, že si ani nevšimne a život proste pôjde ďalej, je chodiaca kôpka nešťastia. Do pelechu, kde sa vkuse spolu tlačili už nejde vôbec. Ja ani nedokážem vojsť do tej miestnosti.

[Shel-chan]

och, nie, mannymu je smutno... to by mi asi zlomilo srdce najviac drz sa

[Mac Gie]

och Tinka to je mi ľúto snáď sa Maňásek dá čím skôr dokopy