Spomíname

[hewča]

uprimnu sustrast

[MisheliQ]

Lucy uprimnu sustrast

[Lucy]

Dakujem, dievcata.

Tak rychle to zbehlo, este ako bonus sme boli na chate na dovolenke a posledny vecer taketo nadelenicko.
Ale ako som sa bala,ze ju budeme muset dat uspat na veterine,tak som rada, ze vydychla pri nas bez nejakeho zasahu. Aj som rada,ze sme ju vlacili vsade s nami, bud v batohu alebo v taske, ale vzdy isla vsade na kazdy vylet. Este vcera cez den sme boli na vylete a aj ked to bolo o hubu v snehu sa trepat s kabelou so psom,tak som rada,ze do posledneho momentu bola sucast vsetkeho co sme robili.
Aj ked mam pocit,ze mi vyrvali kus srdca,tak som rada,ze sa netrapila dlho,lebo to bolo od novembra dost narocne pre vsetkych.
A nechcem vyzniet ako blb, ale zrovna buduci tyzden sme mali ist na onkologiu, co by predstavovalo dalsiu financnu palku a sudiac podla toho ako sa to rychle zomelelo,tak by som zaplatila stovky eur za oznam,ze uz sa neda nic robit,takze dakujem ti Wendy aj za toto, nech to znie akokolvek hlupo.
Trochu ma desi,ze uz druhy takyto pes nebude,lebo toto bolo celych 11 rokov bez akehokolvek problemu, tak spolahlive zvieratko, co prezilo so mnou vacsinu mojich zivotnych milnikov.
Bude to smutne,ale aspon sa mozem chvilu intenzivnejsie venovat tomu sivemu madarskemu jelitu, kym pribudne nejake nove steniatko. (a ako sa poznam,tak to nebude trvat dlho, obdivujem kazdeho kto zvladol po smrti psa zrazu ziadneho nemat alebo cakat nejaku dlhsiu dobu)

edit: a som hrozne rada ze existuje dogforum, kde sa z toho moze clovek vypisat,fakt velmi

[Lindchen]

Lucy, píš sem kedykoľvek, keď ti bude treba. Táto téma je tu na to - aj po dlhšom čase. Kým sa ti to spracuje, nejaký čas to bude trvať.

A nechcem vyzniet ako blb, ale zrovna buduci tyzden sme mali ist na onkologiu, co by predstavovalo dalsiu financnu palku a sudiac podla toho ako sa to rychle zomelelo,tak by som zaplatila stovky eur za oznam,ze uz sa neda nic robit,takze dakujem ti Wendy aj za toto, nech to znie akokolvek hlupo.

K tomuto: vôbec to nie je ani hlúpe ani blbé to takto cítiť. Je to úplne normálna a relevantná vec, nežijeme na ružovom obláčiku. Ja by som to v tejto situácii vnímala rovnako.

Drž sa.

[Slausa]

Lucy drz sa

U mňa to budu o chvíľu 2 roky. A už je to vyše rok a pol s pruhovanou. A ako ju mam hrozne rada, ako je to konečne pes ktorému sa (občas) chce so mnou spolupracovať, už sa s ňou dá relatívne existovať a je to strašne umojkane zviera, furt je medzi nami nejaká fuga. Neviem čo to je, ale je to úplne inde ako take to koexistovanie so starým psom ktorý má svojho človeka adekvátne na háku ale zároveň nemá.

[Mac Gie]

Lucy drž sa
čo sa finančných výdavkov týka je to úplne pochopiteľné, že to tak vnímaš. bola by som na tom rovnako

Offtopic: presne s tými výletmi, veľká výhoda mať malého psa. ja by som tiež strašne chcela brať Maxa všade, aj on chce ísť ale už v jeho váhovej kategórii je to nie úplne jednoduché. vyberáme zatiaľ len nenáročné veci, aj kvôli Hoyi, ale mala som ešte nejaké turistické plány s Maxom, ktoré už neuskutočníme

[janas]

Priscilla a Lucy


držte sa, ach

[Silvuch]

toto je tazka tema, je mi to luto LUCY. Uplne ta chapem a aj trochu zavidim tvojmu psinimu, aku mal s tebou radost a srandu. Kiezby ich viac malo take stastie.

[hewča]

mne sa o Meggi este stale casto sniva, v sobotu som sa zase zobudila uplakana a dnes v noci, ze som s nou isla niekam na vylet a vravim si "ako super, ze ju bolo mozne vratit naspät.." a v sne som pocitila neskutocnu ulavu a taky dusevny pokoj, ze uf, je spät

no a potom prislo rano...

musela som to niekam napisat

[Shel-chan]

mne sa tam pred pár dňami sníval sheimi. ale že sme došli na večernú kvôli nejakej blbosti, a jak mu veterinár odhrnul srsť, tak tam bol OBROVSKÝ kliešť. a ďalší, a nejaké šváby, a potom nejaké iné a pliagy ešte, no hnus. a cítila som sa príšerne, že čo si o mne musí ten veterinár myslieť, ja som len zabudla že som teraz niekedy mala dať ďalší advantix

u mňa úľava že je späť ani nebola, ani taký ten moment že "wtf, veď on už nežije". ale to asi preto, že celé to bolo hnusné tak som ani nestihla oceniť, že tam bol bolo to také prosto samozrejmé

[Haleth]

Offtopic: Mne sa do dnes snívajú zlé sny o škrečkoch. Že zistím, že stále žijú, aj keď som im už 15 rokov nedala jesť a nevyčistila, že sú strašnom stave, ale že sa rozmnožili a niekedy, že požierajú svoje deti.
Úprimnú sústrasť, Lucy. V poslednej dobe sa sem bojím aj napísať reakciu, aby som niečo neprivolala…

[mairi]

Ja som tu asi nepísala, ale
O Joyi sa mi sníva pravidelne, vždy si v sne uvedomujem že už bola mŕtva a mám z toho zvláštny pocit ako mohla ožiť, o Core sa mi snívalo teraz pred pár dňami prvý krát, ale moc si to nepamätám len viem že tam bola, bol to zvláštny pocit po takom čase
Mňa by zaujímalo, na čo máte najsilnejšie spomienky?
Ja som minule nad tým uvažovala a zistila som že strašne veľa vecí si už nepamätám, ako sa tvárili a čo robili, ale úplne najvýraznejšie si pamätám hmatovo, úplne dokonale si viem vybaviť ten pocit ako im prechádzam rukou cez srsť, aké drsné mali vankúšiky na labkách, fúzy, tieto veci. Potom som som nad tým ešte uvažovala a presne tak isto si pamätám na môjho prvého králika, čo je asi 25 rokov, všetko vybledlo, ale doteraz si viem veľmi živo vybaviť jeho srsť a pocit ako sa mu chveje telo pod mojou rukou keď ho hladkám, aj na moju babku si už moc nespomínam, ale doslova cítim ako jej prechádzam rukami po tvári a jej kožu. Ako to máte vy?

[Silvuch]

to su tie emocie, co sa nam ukladaju do pamate. Mne sa uz nesniva o Tine, i ked minule sa mi snivalo, a to uz je hoooodne rokov, co zomrela, ale nepamatam co presne. Ale ked si na nu spomeniem, tak vzdy ako uteka odo mna, lebo ona bola sice naviazana az chorobne na mna, ale na dedine u babky, vedela zdrhnut a na ulici sa tvarit, ze ma nepozna.. A vzdy, ked sme ju niekomu dali strazit, tak mu utiekla, stres, panika, ako sme ju hladali po dubravke, v cechach v cudzine na tabore... Pravdielne v lese, ked sme sli s Wer a jej nemeckym ovciakom.

Inak Mairi sranda, ja ked si spomeniem na Corliss, tak presne ako sa jej hrabes v srsti.

[straka17]

Veľmi mi pomohlo, keď mi niekto poradil, aby som oslíkovi začala písať listy, možno tip pre niekoho... Badyho som si tak pekne uzatvorila v hlave, pretože má uničku (ktorá vypadá ako popolník) a to čo som preňho chcela som si vykompenzovala v útulku na Deduškovi Večerníčkovi. Toho fakt bolo treba polohovať, kŕmiť cez striekačku posledné dni. Ale s oslíkom som fakt nevedela čo, ako to uzatvoriť. Posledný rok a pol pred smrťou som ho nevidela a nedávno sme tam s hrivou mali ísť, ale nakoniec sme nešli. Doteraz si to vyčítam


Bady... Najviac si vybavujem asi ten smrad z papulky A určité ksichty, ktoré mám na fotkách. Akože otrávený pohľad na dážď. Alebo taký úplne cartoon face keď som sa ho spýtala, či je dobrý pes
A u oslíka, mne fakt najmilejšieho zvieratka doteraz si veľmi jasne pamätám oči a ten pohľad v nich. Hnedé velké gulaté okále a taký mäkký pohľad popri tom jak žral slamu a počúval ma. To je úplne že silná silná spomienka. A potom váha jeho hlavy, keď mi ju vykladal na plece

[Shel-chan]

Offtopic: ja som išla začať písať, a potom ma živé psy zrušili, že sa mám vraj venovať im, keď som už konečne hore tak asi spomínanie na shaymina odložím, šak ten sa už nikam neponáhľa