Dvojke bez kormidelníka
Skúsila som hory, že pomôžu..(
Dá sa to, keď každý chodník má spomienku? Aj to ticho, ktoré nás nie raz sprevádzalo, bolo ako naše...
Nohy šli akoby sme ten rok ani nezišli z hôr, nezabudli, no hlava... Nevnímala miesta v tomto čase, videla tie minulé.
Tak veľmi si ešte chcel ísť hore spať, kdekoľvek, len ísť.
Nemôžem... nechcem sa lúčiť, proste niekde si a basta..