Dlho som nebola na tomto fóre a iba náhodou som sa dnes dostala k tejto téme. Dúfam, že neotváram zbytočne tému, ktorá je už staršia.
Sama mám vodiaco-asistenčného psa Veľkého bradáča už 5 a pol roka. Poznám sa s ním od šteniatka a poznám ho veľmi dobre. Neviem si predstaviť, že by nevedel v niektorých situáciách rozhodovať sám. Ak by som išla po chodníku na ktorom parkuje auto, on sám rozhoduje, čo je bezpečné pre oboch, aby sme popri aute prešli spolu. Vie, ako ho obísť, z ktorej strany, alebo radšej prejsť na druhú stranu ulice a to bez povelu. Obranu nerobí, ale zastrašiť vie na povel. Používam povel, ktorý si nikto ani nevšimne, ale pozná ho iba Bady. Tento povel nikdy nepoužívam a ani sa to nedá nazvať poriadne povelom, ale reaguje na to ihneď ak je treba. S kynológiou už mám dlhšie skúsenosti, takže nie som začiatočník, ale určite by som svojho psa nedala začiatočníkovi. Na asistenčného psa je potrebná pokojná vyrovnaná povaha bez známok agresie - to Bady aj je. Bady je trochu akčnejší, ale ak je potrebné pracovať a pomáhať mi, ihneď pekne pracuje a dáva na mňa pozor. Vie sa sústrediť na veľa detailov a to že je sústredený na prácu viem aj ja - dá mi to vedieť tým, že si vypýta odmenu za rôzne maličkosti, ktoré by som si bez neho nevšimla a neuvedomila
Vie pracovať aj pri vozíku, ale ja najradšej si nasadím ortézy na obe nohy a prejdem sa s ním. S Badym sa pracovalo už od útleho veku formou hier a myslím, že nech je výcvik akýkoľvek a začína sa od šteňaťa, tak sa začína všetko hrou, aby to psa bavilo.