od Jeanny » Str 08.03.2017 15:47
Ahojte. Chcela by som aj ja trošku prispieť do tejto témy. Môj 9 ročný Niko stratil zrak cca pred dvomi mesiacmi následkom silnej cukrovky. Šošovky sa mu postupne zakaľovali dôsledkom šedého zákalu, no úplne oslepol doslova z večera do rána. Prvé dni to bol šok ako pre neho, tak aj pre mňa. No nevzdávali sme to. Po byte blúdil, vonku bol v šoku a triasol sa. Preto sme začali postupne prechádzky iba na tie isté okruhy, ktoré sme každý deň o pár metrov predlžovali. Keďže je drobec roky učený chodiť na voľno, nemenila som to ani po tom, ako oslepol. Vždy na neho ale hovorím a usmerňujem ho, aby vedel, že som stále pri ňom. Ak máme pred sebou nejakú prekážku, prípadne obrubník, zastavím ho, upozorním a opatrne navediem. Schody (3) sa učíme zdolávať až teraz, aj to iba hore. Pekne postupne. Chce to veľa trpezlivosti a lásky, no dá sa to. Drobec sa doma už celkom pekne orientuje, aj keď stále bežne vráža do vecí a občas je dezorientovaný a vonku je stále viac a viac odvážnejší a naše úseky stále predlžujeme a chodíme aj inými trasami, ako za čias, keď ešte videl. Má dni, keď sa krásne orientuje a prekážky sám obchádza a sú zasa dni, keď chodí z jednej strany chodníka na druhý, po tráve, hore dole a musím ho trošku ukľudňovať, nech spomalí, hlavne teraz, keď hárajú v okolí fenky a hormóny sa v ňom búria jedna radosť. Hrávame sa, stretávame starých priateľov a psíkov, snažím sa mu venovať ako len môžem, dávať mu istotu, lásku a porozumenie. Takže hlavu hore.. netreba si zúfať... psík sa postupne naučí orientovať aj po slepiačky, len to chce veľa veľa trpezlivosti, pozornosti a hlavne lásky :) Držím palce :)