Dakujeme vsetkym velmi pekne za podporu. Psik je uz v nebicku a snad je mu tam lepsie.
V noci prezival neuveritelne muky, triasol sa, nemohol si najst miesto, plakal doslova ako male dieta. Dokonca nabral v noci silu a vyskocil k nam na postel, nasledne zoskocil a odisiel este za detmi do ich izieb, to sme si mysleli ze uz sa luci a prichadza jeho koniec, bolo nam tazko ale dufali sme ze to ukonci doma. Zial nestalo sa tak, celu noc sme spolu s nim nespali. Rano nam ako keby chcel ukazat ze chce bojovat, rano sa vycikal, dokonca sa sam napil vody z misky. Zial poobede sa ten stav zas zacal zhorsovat, zacal zaliezat do kutov,nereagoval na meno, chcel spat ale nemohol,..a tak sme sa zhodli ze toto trapenie ukoncime. Este sme to prediskutovali s veterinarom ci sme urobili dobre, ten potvrdil ze ano tak dufam ze sa na nas nehneva a bude na nas davat pozor zhora. Dalsi psik po tomto uz asi neprichadza do uvahy, aj ked by to mozno zacelilo tie rany, taketo nieco uz nechceme nikdy zazit. Neprajem nikomu tento pocit bezmocnosti, vazte si co mate, spravajte sa co najlepsie, lebo raz ked pominie, cas nevratite. Majte sa tu teda pekne a uzivajte si tie vrtiace chvostiky kym mozte! Este raz DAKUJEME!