Offtopic: Tá nervovka je tak zložitá a obsiahla, že by sme tu mohli písať román, ale to najdôležitejšie sa pokúsim nejako zrozumiteľne zhrnúť :Nervový systém (Systema nervosum)Udržuje funkcie podriadených orgánových sústav v súlade a vzájomnej spolupráci, čím sa podieľa na homeostázi, spolu s endokrinným systémom. Umožňuje vnímanie podnetov, spracovávanie informácií a odpoveď organizmu na zmeny v jeho okolí.
DelenieNervový systém delíme na:
1.
centrálny (CNS) - mozog a miecha
2.
periférny (PNS) - všetky ostatné nervy
3.
autonómny (ANS) - sympatikus a parasympatikus, ktoré inervujú vnútorné orgány, cievy a žľazy
StavbaNajmenšou funkčnou jednotkou NS je nervová bunka, tzv. NEURÓN.
Neurón má:
- telo (perikaryon), ktoré obsahuje jadro a iné organely, najmä granulárne endoplazmatické retikulum, ribozómy, Golgiho aparát, mitochondrie, lyzozómy, neurofibrily...
- 1 až niekoľko dostredivých výbežkov (dendrity)
- odstredivý výbežok (axón/neurit)
Podľa toho, koľko dendrtiov výbežkov neurón má, ich delíme na unipolárne, pseudounipolárne, bipolárne a multipolárne.
Axóny môžu byť:
- neobalené, tak je tomu asi v 40% CNS
- obalené myelinovou pošvou (biele vlákna)
- obalené Schwannovou pošvou (šedé vlákna)
Obaleným axónom sa hovorí "nervové vlákna". Pojem "nerv" označuje skupinu nervových vláken obalených vo väzivovom púzdre.
Na to, aby neurón správne fungoval (mal dostatok výživy, oporu, ...) sa v jeho blízkosti nachádzajú tzv. gliové bunky alebo aj neuroglie. Poznáme 4 typy centrálnych - astrocyty, oligodendrocyty, mikroglie a ependymové bunky a periférne satelitové bunky.
Nervové dráhy sú zväzky nervových vlákien, ktoré prebiehajú v CNS a spájajú tzv jadrá. Jadro označuje skupinu tiel neurónov s podobnou alebo rovnakou funkciou. Podobne organizované zhluky tkaniva sa vyskytujú aj v PNS, no tu už pod pojmom ganglion.
FunkciaFunkciou nervového systému je okrem iného
príjem podnetov
a) z vonkajšieho prostredia pomocou
exteroreceptorov umiestnených v koži, slizniciach a zmyslových orgánoch
b) z vnútorneho prostredia pomocou
interoreceptorov v orgánoch
c) zo svalov a šliach prostredníctvom
proprioreceptorov,
ich následný
prenos do centrálneho nervového systému (ďalej len CNS) aferentnými dráhami,
spracovanie podnetu a
vedenie odpoveďe viscerálnymi eferentnými dráhami k výkonným orgánom (hladké svalstvo, srdce, žľazy) alebo somatickými eferentnými dráhami (priečne pruhovaná svalovina).
Toto je zjednodušený popis
reflexného oblúka.
Centrálny nervový systém (Systema nervosum centrale, CNS)CNS tvorí
mozog a
miecha. Mozog aj miechu obklopujú obaly, ktoré sú vyplnené mozgovomiešnym mokom, slúžiacim ako akýsi tlmič nárazov. V oblasti CNS rozlišujeme dve odlišné časti:
a)
bielu hmotu - tvorenú axónmi obalenými myelinovou pošvou
b)
šedú hmotu - tvorenú telami nervových buniek
Miecha (medulla spinalis)Je valcovitý, mierne oploštený útvar umiestnený v miešnom kanáli. Kraniálne vystupuje z predĺženej miechy a kaudálne končí ako koncové vlákno (filum terminale) vytrácajúce sa v chvostových stavcoch obklopené koreňmi spinálnych nervov, ktoré sa pre svoju podobu s konským chvostom nazývajú "cauda equina". Počas svojho priebehu sa v oblasti krčno-hrudnej a lumbálnej rozšíri v dve širšie časti (intumescentia cervicalis & lumbalis), odkiaľ odstupujú nervy pre hrudné a panvové končatiny.
Miecha je zrkadlovo symetrická, z jej dorzolaterálnej časti vychádzajú dorzálne miešne korene (radices dorsales) a z ventrolaterálnej časti ventrálne miešne korene (radices ventrales). Vždy jeden dorzálny a jeden ventrálny sa spájajú za vzniku párového miešneho nervu (nervus spinalis).
Dorzálne korene obsahujú spinálne gangliá. Každý pár spinálnych nervov inervuje jeden telový segment.
Miechu delíme na tieto úseky:
- krčný (pars cervicalis)
- hrudný (pars thoracica)
- bedrový (pars lumbalis)
- chvostový (pars caudalis) Na priečnom reze je patrná periferne uložená biela hmota a šedá hmota uložená centrálne, uprostred ktorej prebieha miešny kanál (canalis vertebralis). Miešny kanál je pokročovaním mozgových komôr, obsahuje mozgovo-miešny mok a je vystlaný ependymovými bunkami. Na povrchu je miecha krytá plenami.
Šedá hmotaPripomína tvar motýlích krídel. Môžeme ju rozdeliť v smere zhora nadol na:
- dorzálny miešny roh - somatické a viscerálne neuróny
- laterálny miešny roh - visceromotorické neuróny
- ventrálny miešny roh - motorické neuróny
Biela hmotaTvoria ju obalené nervové vlákna usporiadané do dráh, ktoré môžeme opäť deliť na:
- dorzálne - vzostupné senzitívne dráhy
- laterálne - vzostupné senzitívne aj zostupné motorické dráhy
- mediálne - vzostupné senzitívne aj zostupné motorické dráhy
Priebeh reflexu:Receptor príjme podnet, aferentnými dráhami sa dostáva do dorzálneho miešneho koreňa, tu je predaný bunkám dorz. miešneho rohu, ktoré ho buď vedú smerom k mozgu alebo vzruch putuje rovno k ventrálnemu miešnemu rohu, tu je spracovaný príslušnými bunkami, pokračuje ventr. miešnym rohom "von" a smeruje k výkonnému orgánu eferentnými dráhami.
Mozog (encephalon, cerebrum)Mozog je uložený v lebečnej dutine, pozostáva z piatich segmentov, fylogeneticky zoskupených do 3 väčších celkov:
a) zadný mozog (rhombendephalon) - tvorí
predĺžená miecha (myelencephalon) a
vlastný zadný mozog (metencephalon)
b)
stredný mozog (mesencephalon)
c) predný mozog (prosencephalon) - tvorí
medzimozog (diencephalon) a
koncový mozog (telencephalon)
1.
Predĺžená miecha (medulla oblongata, myelecephalon)
- funkcia: koordinácia dýchania, je centrom obranných reflexov horných dýchacich ciest (kýchanie, kašeľ), reflexov prijímania potravy (sací, prehĺtací), obranných reflexov oka (uzatváranie viečka, slzenie) a krvného obehu
2.
Vlastný zadný mozog (metencephalon)
- skladá sa z:
a) mostu (pons) - kontrola motoriky
b) mozočku (cerebellum) - má dve hemisféry a tzv. červ (vermis), jeho úlohou je udržovanie rovnováhy a regulácia cielených pohybov tela
3.
Stredný mozog (mesencephalon)
- má tri časti: strechu (tectum), strop (tegumentum) a ramená (crura mesencephali)
- funkcia: centum očných a akustických reflexov, koordinátor motoriky, pohybu z miesta, svalového tonu, držania tela
4.
Medzimozog (diencephalon)
Je usporiadaný do poschodí nad sebou:
- epithalamus = epifýza (endokrinná žľaza)
- metathalamus - prepájanie sluchových a zrakových dráh
- thalamus - "brána vedomia", sem prichádzajú chu&´tové, zrakové a akustické podnety
- subthalamus
- hypothalamus - neuroendokrinná žľaza, viď vyššie
5.
Koncový mozog (telencephalon)
Skladá sa z dvoch hemisfér, vnútri tvprených bielou hmotou, na povrchu šedou hmotou. Šedá hmota má 3 oddiely:
- paleopallium - obs. najmä "čuchový mozog" (čuch) a tzv. "limbický systém" (emočné správanie ako strach, agresia, radosť, sexuálne správanie, pocity hladu a smädu)
- archipallium - integračné centrum
- neopallium je rozdelené na 4 laloky: čelový, temenný, spánkový a tylný
Funkcie koncového mozgu sú spracovávanie zrakových, čuchových, chuťových informácií, regulácia seznomotorických, motorických a vegetatívnych procesov
Offtopic: ešte dodám obrázky...