Tak vam poviem aj ja - teda - tento príspevok som posielala spätne do SZ ako "BUDDY"
Ahojte Volám sa Buddy, teda, tak sa volám od kedy mám nový domov... :-) Na dni kedy sa to celé začalo nebolo nič zvláštne - proste obyčajná streda. Na to že bol september, bolo dosť teplo a ja chudák zavretý v koterci so šteňatami, ktoré furt zapárali - vonku som nemohol byť - prekonal som každý plot a žiadna zábrana pre mňa nebola problémom. Bol som v útulku ževraj 3 mesiace - nepočítal som to... Bolo to dlho. Ale naspäť k tej osudovej strede. Do útulku na Poliankach došla taka divná smutná rodinka, že im zomrel havko, a že by radi videli nejakého ďalšieho. Mali nejaký divný zoznam - zoznam havkov vypísaný podľa fotiek z internetu, ktorý havko bol veľkostne vhodný na ich nie akurát najväčší byt. Po prečítaní asi 10 mien mojich kamošov, ktorý boli buď už doma alebo v karanténe im teta, ktorá ma poznala, povedala, nech im donesú Vipa - to akože mňa - tak ma volali v útulku. Prve dojmy boli fajn. Boli milý, škrabkali ma. Doniesli mi inkognito pár psích pamlskov,a keďže som ja bol maximálne hladný, lebo to bolo maximálne dobré, tak šli ešte pre nejaké do auta ;-) a jak sa otvorili dvere, tak som už bol nastúpený. Nič by ma nezastavilo. Proste v tú ranu som vedel, že budem ich. Teraz som najmilovanejší miláčik rodiny. S ocinom varím, pečiem, hrám sa, a dokonca mi várí - aby ste vedeli - lebo z granuliek ma bolelo bruško. Mamina je na mojkanie pri telke. Páni, tá vie tak škrabkať ... :-) ... a potom mam ešte moju Mary - s nou chodíme kade tade - s kamošmi z agility - čo ma mimochodom strašne baví - chodíme na túri, tréningy, sústredenia - alebo aj len tak sa prejsť, alebo okúpať sa. Mám sa tu fakt super! Posilam pár fotiek z domova po ktorom som tak dlho túžil. Dúfam, že aj ostatný kamoši z útulku sa majú, alebo sa jedného dňa budú mať tak dobre, ako sa mám ja teraz ...