Našli sme zanedbaného, zablšeného, hladného a smädného psa, ako sa beznádejne tackal medzi rútiacimi sa autami. Okamžite sme ho odchytili s tým, že ho doma ostrihám od panciera tvrdej, špinavej a splstenej srsti, kvôli ktorej sa tak zle pohyboval. Že mu dám jesť, piť, suchý nocľah a na druhý deň ho odvezieme do útulku Ba. Ošetrili sme ho, odblšili, ostrihali 5 cm zakrútené pazúry a odviezli do na Polianky, že sme našli psa atď atď.
Nerozhodné prispaté dievčatko sediace na recepcii, presvedčené o vlastnej dôležitosti nám bezcitne oznámilo, že ho nevezmú, lebo sú preplnení a že pes sa našiel 20 km od Ba, že nech ho odvezieme do kar.stanice. Takúto podpásovku od organizácie, na ktorú sa spolieham, že iba ona vie pomôcť úbohému psovi som vonkoncom nečakala! Každý vie, že v KS sa psi utrácajú, to som mohla rovno ísť k vetovi, aby ho utratil. Potom nech sú dôslední v každom prípade a nie, že raz zoberú psa, ktorého im suseda z Oľdze dovezie priamo po telefonickej dohode, a ja keď tiež im čestne poviem pravdu, tak ma vypoklonkujú. Ešte suseda ma upokojovala: "Neboj sa, vezmú ho, keď som ja volala, aby si ho prišli odchytiť, tak mi povedali, nech ho doveziem." Mohla som klamať a povedať, že pes sa túlal v Ba, no nie je to môj štýl.
Po otázke, či je riešenie, že teraz psa priviažem o stĺp vonku pred Slobodou a nechám im ho tam, prispaté dievčatko pokrčilo plecami. Preboha, to tam čo oni zamestnávajú? Žiadne konštruktívne riešenie, žiadna flexibilita!Načo je nám Sloboda zvierat, načo sa všade zviditeľňujú a hovoria o sebe, ako pomáhajú, keď prídem a odmietnu pomoc opustenému psovi? A ako výsmech do tváre pôsobil fakt, že okolo nás boli obrovské priestory, kde sa nachádzal len gauč, alebo stôl.
Tvrdila mi, že nemajú miesto. Načo majú vstupné priestory ako v Grandhoteli? Veď o to viac kotcov a priestoru pre zvieratá mohli mať. Celé toto fiasko ma utvrdilo v tom, že asi to bude pravda, čo sa o SZ hovorí. Nechcela som tomu veriť. Toto bola najhoršia reklama na nich, posteľnú bielizeň, plachty a finančnú podporu čo som mala so sebou, že im dám ako príspevok som odniesla domov, radšej ich venujem útulku, ktorý sa na nič nehrá a naozaj rieši problém a pomáha zvieratám. Takýto ignorantský a neschopný prístup som fakt nezažila a ešte dlho to budem stravovať.
Tak som dievčatku so slzami v očiach popriala pekný deň, aby sa jej darilo a odišli sme a hľadáme mu domov. Neexistuje NEDÁ SA. Je to vec chcenia a nechcenia. Ona tiež raz bude potrebovať pomoc, ale aby sa potom nečudovala, keď ostane v kaši, pretože zákony Univerza fungujú.