Zo života s Terrym, alebo čo to mám vlastne doma za čudo:
Čím ďalej, tým viac zisťujem, že fena (ridgebacka alebo hovawarta) a pes šeltie sú diametrálne odlišné tvory. Ten trubiroh sa ráno vypýta na záhradu, obšteká pozemok a potom začne zavýjať ako vlk. Vlastne už aj doma ho to pár krát chytilo. A tým ráno myslím niekedy pred šiestou, keď všade naokolo spia mrňatá. Ja už ho počujem zavíjať aj v druhej dedine...mám z toho halucinácie. A keď odchádzame do práce, alebo proste keď od nás niekto odchádza, hoc ostatní sme doma (kľudne naši alebo známi), tak kňučí, šteká zavíja, akoby ho niekto vraždil a vykrádal nám pozemok a to všetko v jednom momente. Za chvíľu na mňa niekto zavolá Slobodu zvierat.
Okrem toho je naučený, že na mňa nemá skákať keď prídem, ale sadne si (ono je to veľmi komické keď síce sedí, ale ani na sekundu sa neprestane hýbať
) a zvítame sa, vyhladkáme. Ale u cudzích je to bez šance. Má potrebu skákať na úplne každého človeka, ktorého stretneme.
Ráno medzi tým ako som ja zvykla odchádzať do práce (6:15) a vstal môj bývalý muž s dcérou (6:30 - 6:40) stihol
vždy nájsť niečo, čo rozhrýzol, roztrhal a potrúsil po celej obývačke. Bývam s malým dieťaťom, vždy sa niečo našlo. Vrátane toho, že vyskočí na moju špeciálne vysokú kuchynskú dosku a stiahnel odtiaľ plastovú misku, varechu, vecheť.
Skúsení chovatelia a chovateľky šeltií. Prosím Vás, je to tým, že je šteňa (bude mať v júni dva) a vyrastie z toho, alebo je to nejaká špeci charakteristika plemena, alebo je to jeho povaha?
Inak vonku na prechádzke je relatívne poslušný, teda samozrejme kým nestretneme iného psa. A kým sa nesnažím pri ňom behať. Proste...je v pohode.
A ešte otázka. Nakoľko teraz nechávame na záhrade, keď nie sme doma (potom je s nami dnu, kde aj spí), idem mu poriešiť búdu. Podľa našich vraj ale netreba zateplenú, lebo je to chlpacina a je tam len cez deň. Ich hovawartica totiž aj v zime v noci spí radšej na snehu ako v búde. Čo myslíte?