Keď som bola malá, chovali sme nádhernú, päťročnú bíglicu Beggy. Útulok nám ju samozrejme dal sterilizovať, nuž ´´vďaka dobre odvedenej práci´´ podľahla na následky nájdeného nádorového ochorenia. Novým členom domácnosti sa tak stalo dvojmesačné šteniatko ´´údajne´´ zlatého retrievera menom Chaplin. Šteňa bolo rozkošné a ako postupne rástlo, zistilo sa, že je to kríženec zlatého retrievera s prímesom slovenského čuvača. Čo sa dalo robiť? Poverné internetové stránky s inzerciou psov boli len ďalším klamom. Množiteľom a kupcom sa človek už naozaj nevyhne. Ale nevinné šteňa každému jednoducho prirástlo k srdcu. Chodila som s ním von, prešiel si kompletnou socializáciou, miloval vodu i sneh, každé pohladenie... bol za každú zábavu. Absolvoval základný výcvik poslušnosti, zúčastnil sa pri výcviku vodnej záchrany s K7. Bol výborný aportér a naozaj šťastný pes. Nemal problém s inými psami, dokonca so žiadnym iným domácim zvieraťom. Jediným problémom, ktorý sa prejavil časom, som bola ja sama. Načítala som toľko kníh, diskusií a článkov o tom, ako u svojho psa znížiť jeho dominanciu. Radila som sa s učiteľmi, keďže chodím na kynologickú školu... ale Chaplin neprestával so svojou dlhodobo neprejavenpu nadvládou. Jednoducho poslúchal iba vtedy, keď sa mu chcelo. Ak som mu nebodaj rozkázala mimo jeho vôle, hpdil na mňa vražedný pohľad, ceril ostré tesáky a obliehal okolo mňa ako skutočný dravec. Musela som prestať. Dôvera k vlastnému psovi pomaly zanikala. Spolužiačky mi radili, aby som jeho dominantnú hrdosť uzemnila. No keď som sa na to odhodlala, skoro som prišla o prst. Jazvy mi doteraz robia kožné obrazce, ale čo bolo najhoršie, tento strašný akt sa zopakoval asi sedem krát. Akoby na mňa dostal amok, pritom som s ním vyrastala. K nikomu inému sa takto dominantne nesprával. Otcovi i bratovi sa maximálne podriadil... A ja som sa začala báť vlastného psa. Rodičia mi zakázali k nemu chodievať. Z tak úžasného psa sa stal môj nočný des. Dočítala som sa, že ma pravdepodobne bral ako svojho súrodenca, ktorý si naňho predsa nemôže doľovať... Keďže bol môj prístup k nemu obmedzený a aby bol môj život skrátka naplnený, potrebovala som psa. Chaplin pocestoval do nových, dobrých rúk, do domu s veľkou záhradou a dostatočnou starostlivos
sťou. Má sa tam dobre, pravidelne sme informovaný a s novými majiteľmi sme doteraz v kontakte. Lenže život bez verného spoločníka je naozaj prázdny... Potrebujem psa, chcem psa. Ľúbim psov. Lenže, nie som si istá. Musím mať doklad o pôvode chlpáča. Nejakú istotu, že psík bude zdravý, úspešný a jeho povahové vlastnosti budú zárukou na preukaze o pôvode. Snívam o úžasnej bíglici, ktorá sa pre mňa stane jedinečne žiariacou hviezdou v mojom srdci. Pozrela som veľa slovenských, chovných staníc a najbližšie očakávajú malé štence z CHS Randavica. Vedeli by ste mi poradiť? Skúsenosť s CHS bohužiaľ ešte nemám. Budem veľmi rada za akúkoľvek odpoveď. :)