Diery po diviakoch na lúke mi v sobotu odpravili Foxynku
Musela nejako zle stúpiť alebo čo, zrazu len zjačala a zostala na troch labách. A to dovtedy leteli jak draci, krásne, s chuťou... Po chvílke sa ale na labu postavila, tak že ideme pomaly a uvidím. I uvidela - tlačiac kolobku vyleteli vedla cesty bažanty či čo to bolo, psy vyrazili (zrazu laba už ani trochu nebolela
), ja som blbá automaticky stlačila brzdy, lenže fyzika nepustí, lahký zadok kolobky preletel cez veľký predok a cestou ma sepalil k zemi. Riadne na
tá som sa pozbierala, do cieľa sme v pohode dobehli, len tá hrča čo mi po chvíli začala navierať na píšťale mi to trochu pokazila. Ale čo, aspoň som sa povozila sanitkou na RTG do špitálu a detičky čo prišli pozrieť na záprahy mali zážitok z blikajúcej sanitky prepletajúcej sa pomedzi stake-outy
P.S: Noha je celá, len bolí jak čert, takže na trať som ako inak vyliezla aj v nedelu
len teda vymenila kolobku za stabilnejšiu trojkolku, na tej sa dá aj s jednou nohou ísť. Na kontrolách mali aspoň veselo, keď som išla okolo - čo hrbol, to AU na celý les