od Ulfheiðr » Pia 26.09.2008 12:04
Niečo ma dne snapadlo.
Jeseň
Nakoľko sa nám zjesenieva a ja som si dnes vypočula jednu hudbu, ktorá mi to všetko pripomenula, napadlo ma, prečo je tento šport taký krásny.
Vonku jemne mrholí, tri dni pred tým lialo. Je hmlisté ráno a teplota niečo okolo 3 stupňou.
Vzduch je krásny, ale je v ňom cítiť to, čo bude, do ostrej sviežosti sa mieša vôňa bahna a rozložených listou.
Kým prejdeme od auta na štart, mám mokro v botách a niekoľko krát som sa kvalitne pošmykla.
Psíček je natešený a svoje emócie prenáša viac menej úspešne aj na mňa. Štartujeme, tri dva, jedna...go, ticho. Len spod kolies sa ozýva neomylné crrrrcrrrrrr, ako odstrekuje rozmočená nahnednutá zmes rodnej hrudy.
Ešte stále pohoda, ešte stále, prejde kilometer, už nie. Začínam cítiť chlad, skrátka mokro v gatiach. Ako postupujeme, mokro sa premiestňuje aj na iné časti tela a gate sa lepia na kožu ako slizká potvora s podzemia. Je mi zima a ešte niesme ani v polovici. Pomaličky navlháva aj šatka pod prilbou a o chvílu mám na hlave studený zverák.
Prvé skutočné bahno, člap, člap, pes sa ťape ďalej, bike sa zarýva a kričím na psa, nech sakra ťahá. Zaťahal, super, sme z toho vonku.
Dobojujeme na koniec chodníka, otočka domou. Na moju smolu dole kopcom a najbližšiu dvadsaťminútovku ma nečaká nič iné, len pasívne sedieť a brzdiť. Keď bolo doteraz zle, teraz bude ešte horšie.
Netrvá ani minútku a som skrehnutá na kosť. Zase to isté bahno, ale z opačnej strany, prelietaváme cezeň rýchlo, veľké ČLAP, mokrú hrudu cítim aj na tvári a niečo mi vrže pod zubami. Zrýchlené crrrrr od kolies, ťap, ťap, ťap, od nôh psa odstrekujú cákance blata, mokré gate...
Vchádzame do poslednej časti, dolekopca, kde je dobré byť fit, lebo je to zložitý úsek.
Ruky v rukaviciach sú skrehnuté, len každý náraz do predného kolesa znamená ostrú bolesť v prstoch. Zato zvyšok... na biku sedím len silou vôle, pretože chlad skrehnutého tela vháňa plač do hlavy. Cez zaťaté zuby si opakujem skloňovanie rôznych prostonárodných slov, musíme dôjsť.
Bike sa vezie z prava do ľava v bahenných kolajniciach od traktora, občas zasekne o prasačie rýpanisko. Nevadí, už sme skoro doma.
Zastavujeme. Všetko, načisto všetko, bike, ja, postroj, šnúra, pes je pokryté lesklou hnedou vrstvou rodnej hrudy. Je zima a prší. Toto všetko si musím naložiť do auta, ktorého vnútrajšok o chvílu bude vyzerať ako výskumný ústav balneológie.
Pes žerie, ja pijem horúci čaj v teplých ponožkách a je nám dobre. Vonku je šero a sivo, v nútri teplo a v okne horí sviečka.
Milujem tento šport, keď vám dá do tela, ale najmä do hlavy.
“The scuba diver dives to look around. The freediver dives to look inside.