Mala som bandoga takmer 15 rokov..to,čo sa o nich píše v charakteristike povahy je absolútna pravda.My sme spolu komunikovali len mimozmyslovo,ten pes presne vedel čo má kedy urobiť,ako zareagovať,vycítil každú moju emóciu..ak cítil,že som neistá,okamžite stál pri mne a opieral sa o mňa..keď som bola smutná,strčil mi tú obrovskú hlavu na kolená a vzdychol si so mnou..vycítil nebezpečenstvo,chránil ma vlastným telom.A zažila som s ním strašne veľa srandy,taký veľký pes vie byť ohromne nemotorný
Vyliečil môjho syna zo strachu zo psov,keď ho ako malého napadol rotvajler.Hoci sa ho sprvoti všetci báli,miloval ľudí,a hlavne deti-naše,cudzie,všetky,žiadne nesmelo plakať,hneď to šiel vyšetrovať.Možno som len mala šťastie na výnimočného psa..Bol to naozajstný priateľ,taký,akého stretneš len raz za život.Už sú to 3 roky,čo len spomíname.A viem,že nikdy nikto nebude ako Rony..preto radšej vymetám útulky a snažím sa zaplniť to prázdno,čo ostalo..a že teda mám čo robiť,čo sa do veľkosti a váhy psa týka..zatiaľ končím pri počte kusov 2.
Ak sa raz cez všetko prenesiem,určite si zaobstarám zase bandoga.Nedám na tieto psy dopustiť!