od Puk » Pon 07.10.2019 17:11
Dievčatá, je to taký rýchly orientačný test na schopnosti psa, čo sa týka absolvovania približnej náročnosti na momentálnu úroveň schopností psa absolvovať stopu vzhľadom na stárie stopy. Princíp je ten, že 1., S vetrom v chrbte našľapeš rovnú stopu minimálne na 3 dĺžky stopovačky (lepšie 50m ) ukončíš predmetom, odskočíš vľavo, prejdeš cca 25 m. a vrátiš sa na pomyslenú čiaru súbežnú s nášapom. 2., Prejdeš doľava ďalších 25 metrov a o hodinku (alebo aký interval chceš, hoci 30 minút) a všetko sa opakuje. Máš povedzme 6 stôp v rozmedzí 6 hodín, tzv. pachový rebrík. 3., Vypracovávanie začínaš "najmladšou", a postupne stále staršou a staršou, teda v opačnom poradí, ako boli šľapané. (Samozrejme, koncová odmena, ale bez nejakého prílišného preháňania, resp zaužívaný rituál odmeny ale zase - nemusí byť zrovna búrlivý)). Teoreticky posledná by mala byť tá, ktorá bola šľapaná ako prvá. Teoreticky preto, lebo momentálne schopnosti psa vždy končia tam, ktorú stopu ešte pes zvládne, a to nemusí byť zrovna tá posledná. Tam je jeho momentálny stopársky strop. Je samozrejmé, že pravidelným stopovaním a postupným dvíhaním nárokov sa psí nos cibrí. Aký to má význam? Spravidla stopovaním na presnosť detailov pri štandardných stopách sa dostávame do stereotypu, ktorý psa v podstate začína nudiť. Zistením hranice jeho momentálnych schopností viete prispôsobovať tréning psa tak, aby ho to stále bavilo. Jednoducho podľa tohto môžete pridávať, alebo uberať na nárokoch podľa vlastného uváženia tak, aby každý tréning pre psa bol zaujímavý a podnetný. Lebo povedzme si pravdu overenú praxou - stereotyp na stopách zabíja stopársku perspektívu toho ktorého psa. Je to veľmi dôležité hlavne u mladých psov, ktorým môžeme (s toleranciuo malých chybičiek, ktoré buď postupne korigujeme, ale neraz práve "vychodením sa na stopách" zmizmnú samé.
elis - u vlastných stôp je to vlastne jedno, či je pes čistý, pevný, alebo istý.