Aale nebojte sa toho, aj keď tak ako bolo napísané zlým vedením psa, strhávaním zo stopy a nervozitou psovoda sa dá veľa pokaziť a potom fakt nie je návratu späť.
Ja mám doma dve poľovníčky - írske teriérky a pravidelne chodíme trénovať stopy, začala som stopou majiteľa, teraz už stopa zveri /pripravujem mladú na farbiarske duričov/ t.j.v mrazáku mám stále ratice z diviaka, v sezóne poľovačiek zoženiem od poľovníkov nejakú stiahnutú kožu a ide sa pracovať. Stopa /resp.vlečka/ sa ťahá terénom /resp.šlape v špec.drevákoch, na ktorých sú upevnené ratice alebo kolečkom s upevnenými raticami/ na konci stopy sa necháva koža. Cca po 3 a viac hodinách /podľa počasia, terénu, stupňa výcviku psa/sa vraciam so psom, nasadím farbiarsky obojok a dlhý 15-20m remeň privediem psa k tzv. nástrelu /t.j. začiatku stopy/ vydám povel stopa hľadaj a potom to nechávam na super nos írčanky. Jasne, že s prvou staršou sučkou som sa veľa krát zmýlila a robila chyby /napr.tiež som si pamätala kadiaľ bola našlapaná stopa a suka išla dole svahom po vetre 2m od stopy, čiže ona ju mala v nose a šla dobre no ja som ju stiahla späť atď..../ Preto som aj bola na výcvikových dňoch čo usporiadal klub chovateľov teriérov a tam pod dohľadom výcvikárov sme sa veľa naučili.
Určite je to pre psa veľká zábava a radosť, hlavne ak nájde to čo mal. Ja to vidím na mojich. Celý deň sú potom "vysmiate" a spokojné. Veď nakoniec sú to poľovné psy a tak by aj mali pracovať. Najväčšia sranda je však to, že psovod vstáva skoro ráno, vyberá ten správny terén, ťahá stopy, trochu veget doma a ide sa znova von. Práca psov trvá chvíľu oproti tomu koľko trvá celá príprava
ale však to robíme preto lebo chceme, však?
Skúsenosti so služobným výcvikom a stopami nemám takže len toľko.