elfinka píše:To stopovanie navolno ma nieco do seba, taka pohodicka, nemam psovi co pokazit
Nechcem sa nikoho dotknúť, ale... Za X rokov som videl "navoľno" stopovať reálne len troch psov. Jedného strašne dávno, ale to bol pes vyslovene pokazený, z ktorého bol vyslovený Filmárik. Napriek tomu psovod bol veľmi šikovný "pozorovateľ" a lepší "čítač" stôp, ako pes. Keď bolo stopu vidno, vždy došli na koniec. Pes išiel v konštantnej vzdialenosti od psovoda a keď sa psovod zastavil, pes zastal tiež, do ktorej strany sa psovod "podľa očí" otočil, do tej strany vybral pes lom a šlo sa ďalej, predmety zavetril
... Psovoda podozrievali neznalí veci, že psa riadi vysielačkou :) Druhého psa som pískal na MS FH, bol to Francúz a keď mu na stope vybehli srny, cuklo to s ním vyštartovať za nimi, ale psovod ho položil a keď srny odbehli, pokračoval ďalej. A veľmi pekne. čo ale viedlo psovoda k takémuto štýlu som sa nedostal opýtať sa. Celkom dobre sa taká práca hodnotí, lebo odpadá sledovanie psovoda...
Tretí pes bol zmršený a výsledok bol negatívny asi v 80%. Štvrtým som bol ja, ale to bolo len raz (a tak sa to neráta!) a na ZM - dôvody boli pochopiteľné (ale radšej ich nespomeniem) - keďže išlo o ZMku, s výsledkom nebol problém...
Osobne si myslím, že ak po niekoľkoročnom tréningu psovod musí prejsť "navoľno", je to jeho zlyhanie v komunikácii so psom. Pes vie čuchať sám, len ho netreba prerábať v jeho štýle a ak ho "prerábať" treba, niečo sa po
Čo vedie ku "stopovaniu" so šteňaťom na ostnáči, presahuje môj zmysel chápania výcviku. Hlavne keď je stopovanie o niečom inom ako o drile a 99 bodoch... Dolámal by som takému človeku ruky!