elis, ja proti športu naozaj nič nemám!!! Len v športovej kynológii sa mi javí, keďže ide o dvojicu, že tomu druhému sa odoberá možnosť vlastného uvažovania, že sa v podstate devalvuje na "výrobný prostriedok". (Odhliadnuc od toho, že psovi nútime - a ešte podľa nášho oveľa slabšieho čuchu - čo má a ako má čuchať a nechceme pochopiť, že on vníma tisíc vecí naviac na stope ako my!) Tu v tomto ponímaní stopovania, že dokonca "prestavujeme" jeho prirodzený, stáročiami vytvorený a vyvinutý spôsob používania nosa. Ja rozumiem napr. wer, čo chce dosiahnuť, lebo ona má v tomto smere aspoň ambície a cieľ a jasno v tom, čo chce dosiahnuť, ale nechápem tých, ktorí to "chcú skúsiť" a nepochopia podstatu (Ulf, to nie je nič proti Tebe, ak by si sa náhodou vzhliadla! ). Osobne si myslím, že tu chýba (už to tvrdím stý krát) dvíhanie nárokov na psí nos a nie opak, ktorý sa deje. Potom by náročnejšie podmienky prirodzene vyselektovali kvalitné nosy a nemuseli by v pracovnej komisii FCI každoročne vymýšľať UMELÉ kritériá a dehonstovať psí nos, ktorý je v súčasnosti požiadavkami zaťažovaný minimálne. TAkto to dnes jednoducho je - veď čo iné je "šľapotovanie", zavretá papuľa, či buzerácia na predmetoch. či pomaly nepatrná zmena rytmu? A ešte niečo - až ťa budú nabudúce mátať "krmiči" šuchni im jednu 10 minútovú frekvenciu. Ak nevytriezvejú z názoru "na stopovanie" ani po tejto lekcii, je strata času pre Teba sa nimi zaoberať ďalej.
Ulfi - v tom "protismernom" stopovaní bola zbrklosť, nevychodenosť a adrenalínový vzruch. Ver tomu, že keby si pokračovala v stopovaní ďalej, pes by sa z toho čo robil po 10 stopách sám rehotal...