Cathie)
nehárala sa, ešte dokonca ani neznačkuje, hoci hygienu už máme pekne zvládnutú na vonka. Najradšej sa preťahuje, teda lanko, alebo hocičo čo môže doniesť a druhú stranu mi núkať, aby som ťahala ( jej sa nejako nechce) ak náhodou neťahám, tak začne trhať (nie agresívne, ale tak v rámci hry, ked nemá pozornosť prestane), inak nič okrem hračky netrhá, nikdy sme jej to nedovolili. Priateľ sa s ňou ešte zvykne hrávať takým štýlom ako píšeš, že ako pes na psa, dráždi ju, ona doňho skáče, chce hrýzť ruky a on sa vykrýva, atd. Ja jej to nedovolím, dlho mi trvalo kým som ju odnaučila hrýzť (už so síce dlhú dobu nerobí) ale vtedy to bolo dosť bolestivé, takže sa s ňou zásadne nehrám ak do mňa hryzie. Takú hru môže skúšať iba vonku na psy ktoré pozná, pretože viem, že oni si to vyrozrpváajú a je to pre nich prirodzené.
Maškrty hypnotizuje pohľadom, vždy sa ich snaží ukradnúť si ich z ruky (pri mojej nedostatočnej pozornosti sa jej to miestami podarí) no učím ju, že nič nie je zadarmo, teda aj bez upozornenia robí rôzne triky: prosí, robí mrtvolku, klania sa... je veľmi inteligentná, takže s učením poslušnosti a trikov sme nemali problémy, rýchlo pochopí, čo človek od nej chce, ak sa jej to správne podá, hoci vonku máme s poslušnosťou problémy, musím dookola upútavať jej pozornosť na seba, lebo ju všetko ešte stále veľmi zaujíma: vtáčiky, ostatné psy, prechádzajúci okolo, deti atd. Takže toto trénujeme, na vodítku ju je ľahké usmerniť, no ked je na voľno, trvá to.
Engee je vlastne môj prvý psík, ktorému sa max. venujem, zistujem si čo potrebuje a čo je pre ňu dobré, čomu sa mám vyhnúť, na čo ju pripravovať atd. Veľa veciam som za tých 5 mesiacov porozumela, no niektoré sú pre mňa ešte stále zahalené
Bad,
ako som už písala, Engee je môj prvý psík, ktorého mám od šteňaťa a ktorému venujem moju úplnú pozornosť a starostlivosť, v dome sme vychvoali mnoho psov, no nikdy som sa tak nezaujímala o výchovu ako teraz. Som si vedomá, že toto som zanedbala, no viem, že ešte nie je enskoro ju na tieto veci pripravovať, pretože sa rýchlo prispôsobí, len potrebujem prísť na správny spôsob ako na to. Už predchádzajúce vyšetrenie, ked jej spadlo niečo do uška, mala ich podráždené a na vyšetrení ich vet musel prezrieť mi bolo jasné, že s tým niečo musíme robiť. S uškami si nechá narábať, pokiaľ to už nie je nejako veľmi dlho, nechá sa pohladkať, chytiť, no len potiaľ, pokiaľ jej to nie je nepríjemné a kedže jej vtedy pán doktor niečo strkal dnu, tak bola z toho hotová, pretože to bolo pre ňu nové a bála sa.
Díky za tip, týmto spôsobom som ju doteraz učila všetko, poslušnosť aj triky, takže to budeme takto praktizovať
Bála som sa aj toho, že zo mňa vycíti nervozitu, pretože už pár krát na nás varovne zavrčala a hoci nás nikdy zámerne nepohrýzla, predsa len ma to napadlo. Ale už dávnejšie sa to neopakovalo, takže asi sa nám to podarilo zaraziť a ak sa bude opakovať, znovu zarazíme také správanie.