Ako prečo si myslím že je u nás ona Alfa? Tak po dlhšom sledovaní ako sa správa napr. vonku keď nájde aport a ja jej poviem, že nesmie, pretože chcem aby nebehala dookola s tým aportom a ona ide pekne pri nohe pár metrov a potom zrazu odbehne poňho späť a ide ku mne ale vysmieva sa mi a vôbec nepríde blízko aby som sa jej dotkla.
Nepersonalizovať !!! Pes neije človek a určite sa ti nevysmieva. Ona proste chce aby si sa s ňou hrala. Provokuje ťa k reakcií. Je jedno či bude kladná, alebo záporná. Proste potrebuje aby si si ju všimla. Psi to bežne robia keď sa hrajú. Pokiaľ ju začneš naháňať tudíž "loviť" dostane presne to čo chcela. Naháňaćka je predsa vždy sranda, no nie?! Neposlúcha ťa pretože "zabudla" dlhšie je sama na záhrade bez kontroly. Pokiaľ si robí väčšinu dňa čo chce, prečo by nemohla aj teraz? Proste ťa neberie vážne. Povel splnila na 2 a pol kroka aby ti urobila radosť a keď má pocit že je to už dosť, chce aj ona robiť niečo čo je pre ňu sranda.
Viem, zvolili sme na ňu zlý prístup, pretože sa u nás dosť miešala výchova, kto ju bude vychovávať a ona teraz nerozumie a ako hovoríte má svoj svet. Ja by som s ňou aj chcela cvičiť, ale nechcem aby sa na mňa veľmi neviazala, lebo budem musieť ísť na výšku a je možné že nebude chcieť počúvať mamku.
Somarina ako traky :) Mamku bude počúvať tak, ako to ona sama po nej bude vyžadovať. Pokiaĺ nechá zo sebou krútiť nepomôže jej ani tisíc výcvikárov. Pes na to skôr či neskôr príde. To že bude smútiť keď odídeš je normálne a prirodzené. Aj tebe býva smutno keď odíde niekto koho máš rada. Tomu sa nevyhneš tak či tak. Každopádne svet sa preto nezrúti. V živote to skrátka tak chodí. Bude sa tešiť na teba keď prídeš a smútiť keď odídeš. Časom si zvykne na to, že sa vlastne stále vraciaš a kedy sa vraciaš a bude to pre ňu bežná vec. Čím viac cvikov ju naučíš a vypiluješ, tým menej práce budú mať doma, pretože jej nebudú musieť všetko nové vysvetlovať od začiatku.
Pretože už aj teraz keď sa hráme alebo cvičíme mňa sleduje, pozerá mi do očí, môžem sa s ňou aj maznať. Ale keď s ňou cvičí mamka tak nechce na ňu pozerať a nechce sa hladkať, proste plní poveli lebo musí. Ona je veľmi hravá, každé ráno nás budí a chodí olizovať do postele a aj rozpráva ale väčšinou iba preto lebo chce jesť, piť alebo ísť von. Ak sa s ňou chcem ja maznať tak to sa jej veľmi nepozdáva.. V tej puberte asi je, ale napríklad ona dokáže ísť pri nohe ako švajčiarske hodinky, hoci som ten povel použila naposledy pred dvoma mesiacmi.
S tým uviazovaním, ani ja nesúhlasím, viem že trpí, ale nemáme financie na nový plot a ani kotec.. Oni mali byť ale nevyšli.. Preto musíme riešiť aspoň tak keď sme preč.
Budem sa snažiť nájsť ten dôvod.. Neviete mi aspoň približne povedať kde sme urobili chybu? Či pri porozumení jej a komunikácii s ňou alebo aj spôsob výchovy?
Podľa mňa je chyba jednoznačne v zabezpečení tj. umiestnení psa, ďalej možno v nedôslednosti paničky (to je diskutabilné, možno je tam iný problém - neidela som, neviem, dedukujem) a v zlej interakcií psovod pes (panička nevie správne identifikovať niektoré signály, etológiu psa si treba okukať, sú to veci čo prichádzajú vekom, časom, cvikom ... každý pes je iný)