od rea » Štv 08.11.2007 1:26
Neber to tak osobne, ja som nepísala o tebe, ale celkovo to išlo už pomaly smerom k odsúdeniu majstrovstiev ako takých a práve to je to umenie, dosahnuť požadovaný výsledok primeranou cestou, aj keď kto to skontroluje, že áno. Dávať si ostnáč na krk cez nejakú látku je blbosť, z toho je evidentné, že tu niekto píše o niečom, čo mu bolo zle vysvetlené a nesprávne pochopené, korekcie na ostnáči by nemali vyzerať tak, že ťaháš. Nehovorím, že nevyzerajú, že sa to tak nerobí, ale nemalo by. Napadá mi už len ďalšia paralela u koní, kde použité ostrohy sú považované niekým takisto za týranie, aj týraním sú, ak sa použijú tak, ako si to predstvuje niekto, kto sa svojimi predstavami nechá uniesť. Nemusí to všetko byť zlá vec, ak ju použije vyrovnaný človek, ktorý si uvedomuje, čo používa a vie, ako to má použiť. Bolo by dobré myslieť aj na to, že neustále opakované korekcie v nedostatočnej intenzite, ktoré nevedú k žiadanému efektu akurát vynervujú psovoda aj psa a dá sa povedať, že narušia vzťah viac, ako rozumné použitie niečoho, čo by mohlo v nepovolaných rukách napáchať veľké škody. Určite správne použitie nie je "ak mi to nepôjde takto, skúsim ostnáč!" Ja som tu tie emócie videla v istom obhajovaní postojov prítomných a v kľude som sa to snažila prerušiť, nechodím sem bojovať.
Napadá mi ešte jedno prirovnanie, aj keď nesedí úplne, ale kto chce, pochopí:
Antibiotiká(ATB) vedia pomôcť, ale aj napáchať zlo. Máš chorého psa, ktorý ich potrebje a môžeš sa rozhodnúť, že ich z princípu nedáš, lebo sú zlé. To je dôsledok nevedomosti. Môžeš ich použiť, ak pochopíš, že síce rozhádžu napríklad mikroflóru, ale vieš, ako ju do organizmu vrátiť a psa vyliečiť. To je riešenie po správnej úvahe. Alebo sa rozhodneš, že ich dáš a aby zaúčinkovali rýchlo, svojvoľne znásobíš dávku a ublížiš. To je prípad zas úplne zlý, pretože chceš niečo urýchliť tak, ako sa to nedá.
Kvôli tomuto radím vyhnúť sa emóciám, ktoré tvrdím, že tu boli a rozmýšľať na základe informácií, ktoré si zistím a roztriedim.
K tomu dodávam, že ostnáč nemám doma ani jeden, nepoužívam ho, pretože pre mňa osobne je prijateľnejšie zriecť sa vrcholových skúšok, pokiaľ si neviem vytvoriť podmienky na to, aby som hore dostala psa prirodzenejšou cestou. Nie je to otázka emócií, ale otázka praktická. Šprt ako taký vyžaduje obete, ktoré ja nie som ochotná dať, tak, ako u ľudí nie je každý vrcholovým športovcom, tak je to aj pri psoch, len je nevýhodou, že človek sa rozhoduje pre športovú kariéru sám, pes nie.
Pri výcviku, ktorý nie je na vrcholovej úrovni(čo sa psovoda aj psa týka), ostnáč nemá čo robiť. Chybou je, že nie každý vie objektívne posúdiť, na akej úrovni sám je.
A ešte jeden konkrétny prípad. Rodina, manželia s dvoma deťmi si kúpili dve fenky labradora, teraz majú rok a pol, sú to pracovné aktívne povahy bez činnosti, ktorú by potrebovali, umiestnené vonku, spávajú v spoločnej búde, majitelia ich nechali až do tohto veku rásť takmer ako drevo v lese. Nepoznajú ani každá svoje meno, celá ich komunikácia s ľuďmi pozostáva z vyskakovani, oblizovnia a okusovania členov rodiny, deti majú zo psov strach. Riešením v rodine bolo neustáe okrikovanie, zaháňanie sa rukami, údery a kopance, aj keď nie brutálne. Sučky sa naučili pekne uskakovať a tak či tak sa im podarí vyskočiť, zašpiniť, poštípať v hre. Samozrejme tvoria svorku a v tejto činnosti dokážu pekne spolupracovať, vyhliadnutú obeť jedna zabaví a druhá zhodí a poskáče, pooblizuje, je to ich jediná hra a činnosť s rodinou. Predstav si tú atmosféru, aká tam asi vládne, ak nikto z tých ľudí nechápe dôvody tohoto správania. Okrem aspoň občasného oddeľovania kvôli nadviazaniu kontaktu s každou sučkou jednotlivo, naučenia základných povelov a ovládateľnosti som odporúčala obojok a vodítko kvôli priamemu dosahu. Obojok mali sučky doteraz na krku asi tri krát... Za jeden a pol roka... Ver tomu, že tie korekcie, ktoré musia byť bohužiaľ použité by sa ti nepáčili, ale bohužiaľ sú nutné. Sučky sú pomerne vypasené, ale vrtké. Kto bude zlý, majitelia v nevedomosti, alebo ja? Ak použijem pomerne tvrdé korekcie, síce s koženým obojkom a vodítkom, poprípade s haltinou, ale určitý nepríjemný tlak bohužiaľ použitý musí byť, inak to nezastavíš a k nepríjemným situáciám bude dochádzať stále. Kto im ublížil viac? Samozrejme je to na druhej strane vyrovnané odmenou, spoločnou hrou, ktorú ale prvýkrát v živote nariadia oni. Ver tomu, že majitelia už radu o ostnáči počuli, aj keď nie odo mňa. Pre veľkú väčšinu psov ľudí tu na fóre by tieto korekcie už boli týraním. Ďalšie názory si utvor sama.