Tréning pokrokovým posilnením; Behavior Adjustment Training
Napísal: Pon 21.03.2011 19:20
Fajn, že máme novú tému, kde sa človek necíti ako debil, že píše modrým .
Prečítala som si oba linky, ktoré dala kohutik, zaujal ma hlvane ten druhý, tak som si ho pozorne prečítala (Rozhodnutie - aby prišiel na zavolanie). Zaujímavý pohľad na vec, stojí za zamyslenie. Budem ale kontrétna a zacitujem:
Veď to je o tom, čo tu mnohí robíme. Pomocou stopovačky navigujeme psa, aby pochopil, čo od neho očakávame, čím skutočne obmedzujem prístup k inej voľbe (napr. naháňanie spomínaného králika). Nič prevratné. Kliker k tomu pripojiť môžem, ale nemusím. V prípade zveri sa prostredie dá kontrolovať len veľmi ťažko, tzn. prechod od menej rušivého prostredia k "rušivejšiemu" prebieha veľkým skokom (buď tam zajac je, alebo nie je, nič medzitým). T.j. pes sa pri zočení zajaca správa vždy nežiaduco. Nemáme totiž šancu v tomto prípade ovplyvniť počet zajacov, čerstvosť stopy apod. Toto môže bez trhnutia stopovačky (myslím u psa, ktorý vie, čo daný povel znamená) fungovať len u psa, ktorý naháňa zver pre zábavu, pre nedostatok aktivity alebo pre zlý vzťah s majiteľom. Som presvedčená, že korekcia je nutná u psov, u ktorých je nezávislosť a samostatnosť zásadnou charakteristikou plemena. Bišónik aj bígl sa môže naučiť krásne privolanie, ale zatiaľčo bišon sa to môže pokojne naučiť práve spôsobom popísanom v texte, bígl rozhodne nie. Duriče boli dlhodobo šľachtené na samostatné rozhodovanie a prácu ďaleko od psovoda a bez jeho vplyvu a usmerňovania (na rozdiel napr. od sliedičov, prinášačov alebo stavačov). Práve preto je preňho durenie najsilnejšou motiváciou, t.j. jediným správnym rozhodnutím v jeho živote (pečené stehno u pažravého bígla nič neznamená, ak je v dohľade zver, resp. sú tam stopy). Je to plemenný znak, aj v poľovnom skúšobnom poriadku sa píše, že temperament duriča je cennejší, ako reakcia na privolací signál, t.j. durič nemusí ani na poľovnej skúške za istých presne definovaných podmienok prísť na privolanie (vtedy, ak je v kontakte so zverou, môže si dovoliľ ignorovať privolanie). Preto u bígla budem vždy preferovať vynútené privolanie (stúpenie na stopovačku pri vybehnutí a následné privolanie).
Prečítala som si oba linky, ktoré dala kohutik, zaujal ma hlvane ten druhý, tak som si ho pozorne prečítala (Rozhodnutie - aby prišiel na zavolanie). Zaujímavý pohľad na vec, stojí za zamyslenie. Budem ale kontrétna a zacitujem:
(výcvik v pokojnom prostredí v bode 1) 2) Neskôr použite ohradené priestory, vodítka, aby ste obmedzili prístup k inej voľbe. Dlhé šnúry sú skvelý nástroj k tréningu privolania. Postroj je ďalší skvelý nástroj, ako udržať vodítko mimo dohľad psa, a obmedzuje škodu ak pes náhle potiahne z nejakého dôvodu.
Veď to je o tom, čo tu mnohí robíme. Pomocou stopovačky navigujeme psa, aby pochopil, čo od neho očakávame, čím skutočne obmedzujem prístup k inej voľbe (napr. naháňanie spomínaného králika). Nič prevratné. Kliker k tomu pripojiť môžem, ale nemusím. V prípade zveri sa prostredie dá kontrolovať len veľmi ťažko, tzn. prechod od menej rušivého prostredia k "rušivejšiemu" prebieha veľkým skokom (buď tam zajac je, alebo nie je, nič medzitým). T.j. pes sa pri zočení zajaca správa vždy nežiaduco. Nemáme totiž šancu v tomto prípade ovplyvniť počet zajacov, čerstvosť stopy apod. Toto môže bez trhnutia stopovačky (myslím u psa, ktorý vie, čo daný povel znamená) fungovať len u psa, ktorý naháňa zver pre zábavu, pre nedostatok aktivity alebo pre zlý vzťah s majiteľom. Som presvedčená, že korekcia je nutná u psov, u ktorých je nezávislosť a samostatnosť zásadnou charakteristikou plemena. Bišónik aj bígl sa môže naučiť krásne privolanie, ale zatiaľčo bišon sa to môže pokojne naučiť práve spôsobom popísanom v texte, bígl rozhodne nie. Duriče boli dlhodobo šľachtené na samostatné rozhodovanie a prácu ďaleko od psovoda a bez jeho vplyvu a usmerňovania (na rozdiel napr. od sliedičov, prinášačov alebo stavačov). Práve preto je preňho durenie najsilnejšou motiváciou, t.j. jediným správnym rozhodnutím v jeho živote (pečené stehno u pažravého bígla nič neznamená, ak je v dohľade zver, resp. sú tam stopy). Je to plemenný znak, aj v poľovnom skúšobnom poriadku sa píše, že temperament duriča je cennejší, ako reakcia na privolací signál, t.j. durič nemusí ani na poľovnej skúške za istých presne definovaných podmienok prísť na privolanie (vtedy, ak je v kontakte so zverou, môže si dovoliľ ignorovať privolanie). Preto u bígla budem vždy preferovať vynútené privolanie (stúpenie na stopovačku pri vybehnutí a následné privolanie).