No a prosím, lucik má poľovného psa, má povedzme menší problémik s privolaním za istých okolností a teraz si vezmite psa, ktorého jediným účelom a použitím, bolo byť schopný zver čuchom nájsť, zdvihnúť z ležoviska a hodiny a hodiny duriť, kým zver nepadne od únavy (parforsný spôsob lovu, na ktorý boli bígle sľachtené). Nikto im nikdy nadával nič aportovať, neusmerňoval, kam má bežať a ako, nikto neprivolával, vracali sa do stodôl sami. Niektorí, čo mali menej šťastia, sa nevrátili...
Aris keď vybehne po zveri a nechám to tak (teoreticky, nerobím to) príde min. o niekoľko hodín, v extrémnom prípade o niekoľko dní (napr. na Záhorí by duril týždeň
). Pes, ktorý má toto v génoch, má takýto záujem a chuť pracovať, nemá šancu, že sa bude vôbec rozhodovať, jeho voľba je jasná. Niektoré duriče (kopovy) hlásili diviaky aj zranené, s rozpáraným bruchom, ešte keď bol ten pes v ruksaku, čo poľovník utekal ku korone, aby si vybral šitíčko a psovi pomohol. Ostatných nechal duriť a ten zranený ešte stále hlásil a "pomáhal" svojim druham aspoň takto z ruksaku
.
Je nemožné u niektorých jedincov, aby bol čisto pozitívne dosiahnutý trvalý výsledok. Samozrejme, prečo ísť na vec hneď silnými trestami, bitím bez koncepcie? To je týranie, istteže áno. Pracujem so psom na vzťahu, športujem s ním, chodím na výlety, vodím ho do zveri a cvičím stopu, aby mu to nebolo až také vzácne. Každé správne správanie odmeňujem. Snažím sa, aby pes nemal možnosť urobiť zle, t.j. robím tak, aby tú odmenu dostal. Ak pes nespolupracuje, veľmi rýchlym zákrokom ho privediem opäť medzi nás (stopovačkou) a ihneď odmením. Klikám a odmeňujem aj náznak pokoja, otočenie hlavy a pod. Ak opäť štartuje a nereaguje, nevníma, stopovačka a hneď odmena. Takto sa dá aj lovca niečo naučiť a jeho to spoľahlivé a viac-menej trvalé. Len ten lovec to bude vždy skúšať, ide len o to, či si psa sledujem.
Máme tu peknú tému o psoch a ich povahách, či je možné ju zmeniť vplyvom človeka. Kohutik, odpotúčam prečítať si. Ty totiž popieraš, že existuje niečo ako plemenná povahová vlastnosť, resp. súbor týchto vlastností a hádžeš psy do jedného vreca. Ani stredoaziata nemôžeš cviciť ako borderu, ČSV ako pudlíka ani severana ako čivavu. Pozítivnu metódu uznávam a som rada, že ju aj ľudia používajú, ale treba zapojiť vlastný rozum, nie šablóny prečítané na nete.
btw, môj pes po zveri nevybieha, práve z dôvodu, ako podotkol Tchor. Ak si nie som istá, nepúšťam.