maira6 píše:aký je to veľmi intenzívny a veľmi krátky impulz? Akou formou?
Mozno si to zle pamatam a nechcem tvrdit, ze to, co popisem, je spravna metoda, iba nieco, co som robila ja a fungovalo.
Vezmi si klasiku - pes, ktory agresivne reaguje na psy uz z dialky. Akonahle uvidi psa, zacne na voditku vyvadzat, ide sa zadusit, vrci, steka, pred ocami tma, nevnima nic.
Z dielov CM som na toto zvycajne videla jeho jednoduche riesenie - vytrhne psa z tranzu nejakym "ts", pripadne stuchnutim nohou a spravi to zakazdym, ked pes vyleti znovu (pripadne vyvesenie na voditku tiez nie je malo vidane). Pes na neho casto pozrie a caka, co bude. Ok, uz pocul "toto nie". Lenze potom znovu zbada druheho psa a pozna len JEDNU reakciu, co robit = zacat robit bordel. Nikde mu nikto nehovori, ako by sa inak mohol zachovat. Takze pes tapa, skusa a dostava korekciu za korekciou az rezignuje a jednoducho uz radsej nereaguje na nic.
A opat pripominam, ze toto nie je opis
spravneho riesenia, iba to, ako som rovnaku situaciu riesila ja, so psom, s ktorym som nemala ziaden vztah a mala na riesenie len par dni. Konkr slo o fenu, krizeny NO.
Zbadala psa - v momente zacala vyvadzat, tak nasledovala velmi kratka, rychla korekcia - chytila som ju za obojok, za bok, otocila o 180 stupnov. V momente, ako bola otocena od psa, mala uz pred cumakom sunku. Ak nebola schopna byt v klude - odisli sme par metrov. Ak sa dala udrzat v klude, prekrmovala som ju sunkou, rozpravala na nu, chvalila za klud. Pomedzi to som ju ucila otacat sa na meno. Na dalsej prechadzke uz zvladla mat v dohlade psa a na meno sa otocit, vziat si pamlsok. Prestala som ju otacat, miesto toho som udrziavala jej klud hlasom, hladkanim, oslovovanim, pamlskami, pricom psa mala pred sebou a strazila tu hranicu a vzdialenost, ktoru zvladne a ktoru nie. Akonahle prisla reakcia, ktoru som nechcela - otocit, upokojit, uvolnit napatie.
To, co som sa ju snazila ucit - bolo nie iba, ze nesmie, ale v prvom rade nahradit tu jej burlivu, agresivnu reakciu pokojom.
To, co tam ja vidim ako rozdiel - v pripade CM ta neprijemna situacia pre psa, kedy nevie co ma/nema robit, trva strasne dlho.
Korekcia nema byt na to, aby bolo jej prezivanie samotne trestom, aby si ju pes "uzil" a rozhodol sa, ze toto nechce. Korekcia je pre mna na to, aby som dostala psa k tomu spravaniu, ktore od neho chcem. Ma byt skor usmernenim k tomu, co ma robit.
Pokial "vyboci z cesty", kratuckou korekciou (otocenie, jemne cuknutie voditkom, stuchnutie prstom) psa vyrusim z neziaducej cinnosti a
zaroven ho tym usmernim k alternativnemu spravaniu, ktore od neho chcem. Snazim sa vzdy robit korekcie ucelovo, aby som nimi psa dostala tam, kde ma byt a okamzite mu aj dat najavo, ze toto je spravne, ze tam, kde prave je, je to dobre a je to aj pre neho vyhodne.
A toto je to, co mi u CM chyba - pride nejaky trest, vyrusenie z tranzu. Ale co potom?
Psa sice vyrusil, ale nasledne na to je opat v tej istej situacii ako predtym a netusi, co s nou.