No presne, čo som si ja odrevala skrs to čierno-biele čudo
týždeň je nič, to som mala aj ja dojem, že horšie to byť nemôže a lepšie to nebude. Ale zas - ona ostane "sama" v pohode. Tie úvodzovky lebo tam má druhého psa.
No hej, nie je dobré, nechať psa prvých pár dní sa na teba "nasať", ale stalo sa (my sme ju od prvého dňa nechávali samú na hodinku - dve, bolo to v čase jej oddychu, ale tak určite vedela že nie sme tam).
Ber to tak, že ono to šteniatko absolútne nie je uspôsobené na samotu, je to ako dieťa, podľa prirodzenosti by sa malo ešte stále nachádzať obklopené svorkou súrodencov (prirodzene šteňa takto skoro nikdy svorku neopustí). Tak to ber tak, chceme po tých psíkoch kozmické veci a niektorý to dá lepšie, iný horšie.
Ono do tej samostatnosti musí aj dorásť mentálne - niektoré skôr, iné neskôr. A niektoré s tým môžu mať kapitálny problém. A niektoré si tú samotou časom "rozmyslia" a to čo nebol problém tak začnú proti tomu protestovať. Každé to má inak, čiže tvoj havo určite nie je "pokazený", alebo iný. Príjmy fakt, že to tak je a iné neostáva len sa obrniť a "trénovať" to.
Teraz to ešte poviem tak čudne, ale nebuď ty príjmač emócií od šteniatka, nenechaj sa tým pohltiť, ale buď ty vysielač toho čo chceš aby sa dialo.
Nie je to s nimi ľahké, že jo. Ja si tiež tak hovorím každý deň či mi fakt toto bolo treba (a to u nás bude naopak, teraz je relatívne ok, ale ona vekom začne pridávať volume). Martinka, to dáááme, neboj sa