Vidím že téma je stará, neviem či sa mi k nej ešte niekto vyjadrí, ale skúsim... môj drobec ma 5 a pol mesiaca a ešte stále si pri zvítaní cvrkne...teda ani nie cvrkne, je to doga, má 37 kíl a 68 cm a keď od šťastia pustí tak mám mokrú topánku aj lýtko ( začali sme len topánkou, ale postupne triafa vyššie a vyššie
). Snažím sa s ním nevítať, ani nijako špeciálne neprežívať že som už doma z práce, ale on je na mňa veľmi neviazaný a stačí že počuje môj hlas a už doletí zo záhrady. má zakázané skákať tak len okolo mňa chodí, ciká a potom si konečne sadne ( snažím sa ho naučiť, že sa pozdravíme len keď bude sedieť ). no nedarí sa nám. keďže táto metóda nezaberá rada by som vyskúšala niečo nové, ale naozaj neviem čo. vyrastie z toho? už krásne rozlišuje svoju svorku od cudzích, tých pekne ošteká, ale svojich si víta ( aj keď ciká len pri mne ). prejde to vekom alebo sa mam pripraviť na ocikané koleno, potom stehno, potom...
prosím poraďte