y2k, ja mám kovový (teda hugo, hoci niekedy mám pocit že mne by sa zišiel skôr
) mám ho rada, lebo nezapínam, iba nasadím na nos a remienok pretiahnem cez hlavu. vonku ho má tiež, piť s ním vie bez problémov ale sa nemusím báť že bude brať srajdy do úst... všade mŕtve vidím, tu potkan, hentam krt, ďalej vták...
aj keď hugo nebol bohviekao socializovaný, problém bol pri jednom plote... keď mal rok a dva mesiace, testosterón vrazil do mozgu, to som ho mala chuť mlátiť od rána do večera a potom od večera do rána... hučal na všetky strany, skákal, vzpieral sa na vodítku, ťahal, vrčal, úplný debil. teraz už aj na problémových miestach prechádzame na voľnom vodítku, ale často ho musím slovne napomenúť že bacha lebo aj ja som tu
niekedy sa stáva že nestihnem na začiatku, to si zavrčí, ale to už fakt zriedkakedy a mojou vinou. so psami navoľno je to ešte všelijaké, ak prídu sa zoznámiť v rámci normy, v pohode, ak prídu príliš rozkokošený radšej odháňam. ale on bol problémový od mala, aspoň vzhľadom na moje nulové skúsenosti...